VII.
DEUS CARITAS EST
(Boh je Láska)
...
...Napriek týmto nebezpečenstvám sa na nás dobrý Boh obracia ako na „bohatých“, ako na tých, ktorí napriek svojej chudobe majú čo ponúknuť Pánovi. Požiadavka Stvoriteľa voči jeho stvoreniam nikdy nie je nereálna, ale zodpovedá schopnostiam našej ľudskej chudoby a krehkosti. Boh živí toto svoje očakávanie a chráni si ho. Je to totiž to jediné, čo vzhľadom na našu slobodu vlastní a čím si môže byť istý – istý svojou vlastnou „nádejou: že On ako zamilovaný Boh sa dočká odpovede od človeka v ľudskom vyznaní lásky skrze naše priľnutie k Božiemu Srdcu. Toto priľnutie v sebe ukrýva nehu, ktorá „naháňa“ smäd nášmu Bohu: smäd po nežnom pritúlení sa človeka k svojmu Stvoriteľovi (porov. Ž 91,14). Vzbudením si úmyslu prejaviť lásku s nehou prilipnutia k „opustenému“ Kristovi, ako o tom hovorí sv. Gemma, sa podobá objatiu. Boh túži po tomto dotyku objatia. Slovami sv. Gemmy sa Božia „chudoba“ zjavuje v jeho osobnom predstavení sa ako „Boha smädného po zakúsení nežnosti“. Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva (Jak 4,5).
Táto Božia „slabina“ sa však neviaže na množinu národov a počet všetkých ľudí vo svete, akoby si Boh „nevystačil“ s množstvom chvály, ktorej sa mu dostáva z rôznych kútov sveta a pod. Nejde o Boha chudobného na počet náboženských prejavov. Jeho opustenosť sa vždy zjavuje v konfrontácii s jednotlivcom. (A predsa ani v tomto kritériu nie je presné tvrdenie, že Boh je vždy chudobný). Presnejšie by bolo tvrdiť, že Boh sa vždy dobrovoľne stáva chudobným voči mne ako jednotlivcovi. V hre je neustále konkrétny človek, ktorý stojí pred Božou tvárou a čelí tak Božiemu pohľadu, ktorý milovaného zväzuje (v zmysle, že mu nedovolí niečo vykonať), následne zaväzuje (že ho „núti“ niečo vykonať), no v tomto zväzku i oslobodzuje. Starať sa, ako sa zapáčiť Stvoriteľovi, je ten najkrajší záväzok! Skúmajte, čo sa páči Pánovi (Ef 5,10). Zamilovať si, čo chce Boh, má byť spečatené obetou a práve táto obeta zaručí našej snahe krásu duchovnej estetiky pred Božím pohľadom. Diabol sa nás snaží omámiť, „oťapiť“ a uspať rozkošami, aby nás tak mohol definitívne premôcť. Úspech mu zaručuje uspanie príjemnosťami. Jeho opakom je práve obeta, alebo skôr snaha zapáčiť sa Pánovi, potvrdená pečaťou obety. Uprednostniť Boží záujem pred tým vlastným dokáže naozaj len človek, ktorý sa ochotne vrhá do tajomstva príbehu lásky, s neznámym pokračovaním. Živiť, „vychovávať“ a formovať v sebe lásku, ktorá vyhľadáva všemožné spôsoby, ako sa aj vo všednosti zapáčiť Bohu, prinesie raz svoju – veľkosťou neopísateľnú – odmenu: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (1 Kor 2,9)
Konkrétny „návod“, ako sa zapáčiť Pánovi, nachádzame v 14. kapitole Listu Rimanom. Spravodlivosť, pokoj a radosť sú tri prejavy, ktoré hovoria o prítomnosti Božieho kráľovstva medzi nami. Kto si ich privlastní a naučí sa žiť, skutočne sa bude páčiť Pánovi. Svedomito si vykonávať svoje povinnosti, žiť vo vnútornom pokoji a rozsievať ho ďalej, svedčiť radosťou o takomto štýle života, dokážu len „svätí“: ...svätí budú plesať v radosti (Ž 132,16). Disponovať pravou radosťou a jej mocou totižto dokáže len veriaci kresťan, zatiaľ čo svet ponúka len rozkoše. Preto pravá radosť, čerpaná z duchovného života, slúži na vzájomné budovanie: Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto takto slúži Kristovi, páči sa Bohu a ľudia si ho vážia. Preto sa usilujme o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie (Rim 14,17-19). A na inom mieste zase čítame, že láska buduje (1 Kor 8,1).
Pri budovaní hĺbky vzťahu s naším Bohom nastane čas, keď obmedzenie sa len na zachovávanie štruktúr a prikázaní nebude stačiť. Ľudská „láska“, dovtedy prejavená len zachovávaním prikázaní, ktoré bolo zároveň i cieľom, nadobudne vznešenejší cieľ, a tak sa stretne s novou výzvou – bude totiž nanovo povolaná. Toto nové povolanie spočíva v prekonaní, ba až v rozbití štruktúr noriem, ktorých zachovávanie sa stane akoby automatické. Láska sa tak bude prejavovať ako snaha zapáčiť sa Bohu až do takej miery, že v dôležitosti a v prvenstve predbehne samotné príkazy, nakoľko sa sama stáva príkazom. Veď aká by bola harmónia napríklad v manželskom zväzku, hoci by aj obaja partneri dokonale dodržiavali všetky požiadavky, boli by si vzájomne verní, príkladne by vychovávali svoje deti..., a predsa by si neprejavovali náklonnosť vzájomnou nežnosťou, drobnými prekvapeniami, kyticou kvetov...? Takáto láska následne zakrýva mnoho hriechov spolu s veľkosťou našej úbohosti. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje (Lk 7, 47).
Skutok vykonaný bez srdca sa stratí a je odsúdený na zánik. Jeho výsledkom je len vonkajšie pôsobenie, často bez vnútorného obohatenia, láska však ututláva všetky priestupky (Prís 10,12). Preto nie je niekedy ani také dôležité, čo sa stane mne, ale to, čo sa stane a odohráva vo mne. To si vyžaduje postoj bdelosti a pripravenosti, ktorá je ochotná prejaviť, na rozdiel od obety, i „neplánované“ milosrdenstvo (porov Mt 9,13), čo potvrdzujú i nasledovné slová: Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom (Prís 16,6).
Zdroj: Peter Juan Pablo Bako: Svätá Gemma Galgani. Dynamika blčiaceho srdca, 2014, str. 301-304
Posledné komentáre 
Pridaj
Sv. Gemma GalganiMystika všedného kresťana
Komentáre (29)
hore
alexandra_·14.10.2015 06:38
zdokonaľovanie je stav posunu človeka smerom k lepšiemu a správnejšiemu
tento stav zažíva (takmer) každý
svätí nie sú (len) k tomu, aby sme nachádzali tak veľký rozdiel medzi nami a nimi, ale aby sme sa aj ich príkladom života približovali na našej ceste
aj ten najväčší hriešnik sa nemá znechutiť veľkosťou zdokonalenia niekoho iného, ale práve preto, že je tak veľký hriešnik, má možnosť tak veľmi veľa urobiť, Otec sa veľmi tešil návratu márnotratného syna
Ježiš prišiel liečiť chorých
nikto by sa nezrovnal so svätými, ale práve preto, že som tak hriešny a slabý idem aj ja tým smerom, ako žiada Boh, lebo Boh potrebuje odo mňa zmenu, žiadne zúfalstvo, žiadna beznádej, ktorá brzdí, ale okamžitú zmenu a nádej
my sme všední kresťania a to nie je žiadne zlé označenie, už len slovo kresťan znamená tak veľmi veľa
nemôžeme sa inak nazvať než všední, bežní, nič nám neprislúcha nazvať sa osobitými, výnimočnými
snaha o čo najväčšie a najlepšie konanie, je už v živote jednotlivého človeka, mnohokrát skryté pred okolitým svetom a preukazované v drobnostiach a všednostiach bežného života
hore
janjan·14.10.2015 11:33
alexandra_, makovka,
zaujímavé a podnetné myšlienky. Snaha o svätosť v obyčajnýchh okamihoch života je to, čo všetci potrebujeme, aby sme priblížili k večnosti. Aké jednoduché. A aké ťažké.
hore
alexandra_·14.10.2015 16:33
pokiaľ sa k nemu nechceš správať slušne a dobre, nechaj človeka tak
nehovor jemu, strp, lebo ja som neúctivý, ale hovor sebe samému konaj tak, aby som niekoho neurazil
tak to platí, od seba, nie opačne
hore
janjan·14.10.2015 18:47
Všedný kresťan sa oduje prvý raz, oduje sa aj druhý, tretí, piaty krát už menej a desiaty krát sa už neoduje. Lebo učil sa, padal a vstával, postupoval k ideálu svätosti.
Ale ten, kto uráža, bude urážať aj prvý raz, aj druhý, aj stý raz.
hore
janjan·14.10.2015 19:39
11111,
píšeš o vlažných kresťanoch. Ale všedný kresťan nie je vlažný. Všedný kresťan si ticho vykonávava bežné denné monotónne povinnosti, s pokojom, úsmevom, s obetou. Niekedy sa mu to darí viac, niekedy menej. Je to taká šedá myš, ničím výnimočným sa nevyvyšuje, nemá extra teologické vzdelanie, nesype nábožné citáty ako na páse, na hlave mu nežiari gloriola, nikdy sa nedostane na oltár. Ale svojim obyčajným, tichým obetavým životom v spojení s Božou milosťou sa postupne k svätosti priblíži.
hore
alexandra_·14.10.2015 19:45
11111, a ty sa kam radíš? medzi všedných alebo nevšedných kresťanov?
ako to vieš všetko spoznať, že niekto koná len imidžovo?
nik, kto vstúpi aj keď len imidžovo do kostola, neostáva bez čo i len zrnka Božej milosti na sebe
niekto potrebuje ísť imidžovo do kostola možno 100x a na 101. sa ho tak dotkne Boh alebo si uvedomí niečo vo svojom živote, že sa podobá tým neviestkam alebo lotrovi na kríži
Božie cesty sú u iných ľudí rôzne
a my do nich nevidíme
ja som sa nikdy nezamýšľala akí ľudia chodia do kostola, lebo ten je pre všetkých, a práve pre hriešnikov, unavených, slabých
ak ty vieš prečo tam chodíš a žiješ dobre, môžeš len ďakovať Bohu, že ťa tým obdaril, že to vieš a chápeš
kiež by som bola aspoň dobrým všedným kresťanom
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2015-10-14 21:58 GMT
hore
alexandra_·15.10.2015 14:32
nechajme to tak, dávaš tomu úplne iný význam, autor to napísal tak
všedný rozhodne neznamená bez Boha
hore
motyl12·15.10.2015 16:39
...11111... ja vyššie spomínanú všednosť nechápem ako niečo menejcenné... práve naopak, ak sa človek stretáva s Bohom v každom obyčajnom, teda všednom, okamihu svojho života, znamená to, že pochopil a našiel správnu cestu...
Naposledy upravil motyl12 dňa 2015-10-15 17:49 GMT
hore
motyl12·15.10.2015 17:00
...11111...áno, súhlasím, to ale nevylučuje moje slová... teda súhlasím s tou prvou vetou, druhá tam nebola, keď som písala príspevok...
Naposledy upravil motyl12 dňa 2015-10-15 18:03 GMT
hore
janjan·15.10.2015 17:34
11111,
aké zážitky mala matka Tereza, keď povedala toto: "„Já však z toho nedostávám nic. Ve mně je všechno temné a mám pocit, že jsem zcela odloučena od Boha.“ ?
A napriek tomu žila sväto svoj všedný život naplnený každodennými povinnosťami.
A vyjadrenia typu: "Ja mám zážitok každým príjímaním eucharistie." Pozor, máš ho len vďaka Božej láske. Ale už zajtra môže na Teba prísť skúška, že každú duchovnú aktivitu budeš robiť len s vypätím všetkých síl, s odporom, bez útechy ...
hore
janjan·15.10.2015 18:02
Koľko trval ten zážitok ?
Apoštoli si kľudne spali v Getsemanskej záhrade. Kde je tam výnimočnosť ?
A čo robil Ježiš prvých 30 rokov ? Niečo výnimočné ? Raz, keď bol v Jeruzaleme.
Naposledy upravil janjan dňa 2015-10-15 19:06 GMT
hore
janjan·15.10.2015 18:22
Samozrejme, že je to rozdiel. Ale to tu predsa každý kresťan chápe.
Kde je všednosť ? V jej každodennom živote, nič výnimočné, len modlitba a práca s láskou. Bez mimoriadnej Božej odmeny v podobe nejakých zážitkov alebo aspoň pocitu Božej blízkosti. Takto sa dochádza k svätosti.
hore
alexandra_·15.10.2015 18:30
11111, ty hovoríš, že život s Bohom všedný nie je, lebo prežíva Božiu prítomnosť, s tým súhlasím, ale nie vždy tomu tak je, a potom je prípad, ako spomínal Janjan u Matky Terezy, že necítiš nijakú Božiu útechu ani Jeho prítomnosť, cíti prázdnotu, ale napriek tejto prázdnote sa nedá znechutiť, lebo vie, že Boh tam pri všetkom je a práve taký stav si želá
nadpis však bol Mystika všedného kresťana..to znamená bežného človeka, ktorý sa mysticky môže priblížiť k Bohu, napríklad aj takýmto rozjímaním o Bohu a s predsavzatím, že sa pokúsi hlbšie žiť s Bohom a aj skutočne s Ním tak žije, tie myšlienky v knihe majú bežnému človeku dopomôcť k novým myšlienkam o Bohu, nazeraní na Boha, v žití s Bohom
nebolo tým myslené to, že cítiť prítomnosť Božiu vo svojom živote je niečo malinkaté, obyčajné, všedné
ty si slovom všedný predstavuješ niečo iné, závisí to však od toho, čo za tým slovom nasleduje a čoho sa vlastne týka
hore
janjan·15.10.2015 18:43
11111,
aha, tak svätí nemali mystické zážitky, necítili reálnu Božiu prítomnosť, nemali rôzne mimoriadne dary, nekonali zázraky už počas života ... Aby neprišli o večnú odmenu ?
hore
janjan·15.10.2015 18:53
11111,
keby si vedel, aký problém mali niektorí svätí s modlitbou, keď nastala u nich noc duše. Nechuť, museli sa doslova prinútiť k modlitbe, žiadna radosť, žiadna odpoveď, len ticho, tma, prázdno, žiaden rozhovor, len monológ do "prázdna". A Matka Teraza to mala takúto noc možno pol života.
hore
janjan·15.10.2015 18:57
11111,
"Môžeš mať všednosť pri spomenutých variantoch? (mystické zážitky a pod)".
Ale my nehovoríme o mimoriadne omilostených ľuďoch. Hovoríme o bežných kresťanoch, ktorí tichým, nenápadným všedným životom plnia Božiu vôľu.
hore
alexandra_·15.10.2015 19:03
Janjan, keby len svätí problém s modlitbou, aj ja, veľakrát
11111, poznáš taký stav, keď máš problém modliť sa? zastať a sústrediť sa na modlitbu? keď je modlitba priam záťažou?
ja áno
mávam taký stav, alebo isté obdobie, keď mám veľký problém sa modliť, mám problém sa sústrediť ešte aj na obsah slov
no, pomodlím sa tak ako zvyčajne, aj keď s námahou, a necítim pritom nič, no viem, že nie to je dôležité, aby som cítila, ale to, aby som to Bohu predniesla a On už s mojou modlitbou urobí podľa Jeho úmyslu
iba s modlitbou, rozjímaním vie byť človek spojený s Bohom, a keď chceme byť spojení s Bohom, je nám potrebné modliť sa
hore
alexandra_·15.10.2015 19:08
tak si šťastný človek
mne sa to stáva
ale naučila som sa práve z tohoto úbohého stavu, že bez ohľadu na to, ako to vníma moje ja, nikdy, ale nikdy nemôžem ostať bez modlitby
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2015-10-15 20:17 GMT
hore
janjan·15.10.2015 19:18
Denníček Sv.Faustíny, 77: "Môj rozum bol zvláštnym spôsobom zatemnený, žiadna pravda sa mi nezdala jasná. Keď mi niekto hovoril o Bohu, moje srdce bolo ako kameň. Nezmohla som sa ani na jeden pocit lásky voči nemu. Keď som sa snažila vôľou zotrvávať pri Bohu, prežívala som múky a mala som pocit, že tým ho podnecujem k ešte väčšiemu hnevu. Rozjímať som vôbec nemohla tak, ako som rozjímala predtým. Pociťovala som v duši veľkú prázdnotu a ničím som ju nemohla zaplniť. Začala som trpieť hladom a túžbou po Bohu, ale videla som celú svoju nemohúcnosť. Skúšala som pomaly čítať vetu za vetou, a takto rozjímať, ale aj to bolo márne. Nič som nechápala z toho, čo som prečítala. Pred očami mojej duše bola neustále celá priepasť mojej biedy. Keď som vošla na nejaké cvičenie do kaplnky, vždy som prežívala väčšie múky a pokušenia. Neraz som celú sv. omšu bojovala s rúhavými myšlienkami, ktoré sa mi tlačili na pery. Pociťovala som odpor ku sv. sviatostiam. Mala som pocit, že si neodnášam zo sviatostí nijaký úžitok. Pristupovala som k nim len z poslušnosti voči spovedníkovi. Táto slepá poslušnosť bola pre mňa jedinou cestou, po ktorej som mala kráčať, a jedinou záchranou. Keď mi kňaz vysvetľoval, že sú to Božie skúšky a že „v tomto stave, v akom sa nachádzaš, nielen že neurážaš Boha, ale si mu veľmi milá. Je to znamenie, že Boh ťa nesmierne miluje a veľmi ti dôveruje, keď ťa navštevuje takýmito skúškami." Ale tieto slová ma nijako nepotešovali, mala som pocit, že sa vôbec na mňa nehodia."
To len tak na ilustráciu noci duše. Pýcha nad tým, akú mám vieru, aké poznanie, ako som blízko pri Bohu, ako sa viem modliť ... prináša vzápätí facku. A človek pochopí, ako sa veľmi mýlil, keď si namýšľal, že už len malinký stupienok a nasadia mi gloriolu. A niekto aj nepochopí.
Naposledy upravil janjan dňa 2015-10-15 20:24 GMT
hore
janjan·15.10.2015 19:40
No dobre, výkladový slovník:
Význam slova „všedný” v Slovníku slovenského jazyka všedný príd. m. obyčajný, bežný.
všedný život - obyčajný, jednotvárny;
všednosť, -ti žen. r. obyčajnosť, jednotvárnosť
hore
alexandra_·15.10.2015 19:51
skúste opustiť slovo všednosť
sú tam aj iné termíny, omnoho osožnejšie
ako nežné objatie Boha, priľnutie k Božiemu srdcu, priľnutie k opustenému Kristovi, starať sa o to, ako sa zapáčiť Stvoriteľovi, prinášať spravodlivosť, pokoj, radosť, lásku, napĺňať sa duchovnými hodnotami, nenechať sa uspať rozkošami sveta, skutok vykonaný zo srdca, bdelosť, pripravenosť, preukazované milosrdenstvo..
hore
janjan·15.10.2015 20:13
11111,
názov blogu: Mystika VŠEDNÉHO kresťana.
Význam slova všedný: obyčajný, bežný.
Takže názov blogu môže byť:
Mystika OBYČAJNÉHO kresťana
Mystika BEŽNÉHO kresťana
hore
alexandra_·16.10.2015 08:10
11111, keď napíšeš ty knihu, budeme rešpektovať tvoj nadpis
teraz budeme rešpektovať nadpis autora
Kniha má nihil obstat Mons. Argaláša, cenzora, a imprimatur nitrianskeho biskupa Mons. Judáka
niektorí sa považujú za neobyčajných kresťanov, pre niektorých samotný význam, že sa mohol stať kresťanom, je bohatstvom, a nepotrebuje sa porovnávať s iným kresťanom
autor, ako sa už opakujem, píše pre každého človeka (bežne pracujúceho, chorého, zdravého, ženu, muža, silného, slabého, slobodného, v manželstve..), preto (zrejme) použil spojenie Mystika všedného kresťana, nie preto, že by osobný vzťah jednotlivca s Bohom bol všedný, rádový s iným vzťahom, veď práve o tom tajomstve, osobitosti, bohatstve, dare osobného vzťahu človeka s Bohom, vychádzajúc z mystiky sv. Gemmy, píše
myslím, že kresťan, ktorý sa chce meniť a ísť k Bohu, sa za neobyčajného, výnimočného voči inému kresťanovi nepokladá
hore
alexandra_·17.10.2015 03:31
keď si zoberieš danú knihu do ruky a otvoríš ju, alebo si prečítaš obsah knihy, nadpis Mystika všedného kresťana nájdeš ako názov rozsiahlej časti tejto knihy a súčasne v hlavičke strán tejto časti od str. 121 - str. 344
nevymyslela som ho ja (keď napíšem, že je od autora, môžeš mi toľko veriť, že je od autora)
čo sa týka modlitby, ďakujem za tip, ..mám k modlitbe zväzky kníh od sv. Alfonza, konkrétne k modlitbe Modlitba, veľký prostriedok spásy
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2015-10-17 04:57 GMT
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
alexandra_·13.10.2015 20:59
zaujímavé, že z celého textu si si vybral práve analyzovať slovo všedný kresťan
autor dal tomu taký názov, je v hlavičke na každej druhej strane
ja v tom vidím skôr to, že to, čo je písané v danej knihe, vychádzajúc zo života a praktizovania viery a lásky k Bohu sv. Gemmy, je možné aj bežnému kresťanovi
mystika je čosi hlbšie, vedomé a chcené hlboké žitie s Bohom
práve v kombinácii dvoch slov, slova mystika so slovom všedný je vyjadrené isté vedomé zdokonaľovanie a prežívanie viery aj pre bežného človeka, čisté a úprimné, z hĺbky srdca a mysle, dotyk Boha, ktorý zakúša každý z nás, konanie z čistej lásky k Bohu
lebo svätí boli takí podobní všední ľudia ako aj my, kdesi na počiatku mnoho podobne..
všetko, čo sa píše, je pre všedných ľudí, aj pre ateistu
a slúži k zdokonaleniu človeka, v láske k Bohu a k ľuďom, lebo od toho sa odvíja naše myslenie aj konanie