Láska nezávidí

Kto miluje Ježiša Krista, nezávidí mocným tohto sveta, ale závidí tým, čo viac milujú Ježiša Krista. Láska nezávidí, lebo nemôže závidieť bohatým pozemské majetky, po ktorých nebaží a ktorými pohŕda. Treba rozoznávať dvojakú závisť: zlú a dobrú. Hriešne závidí ten, čo smúti pre pozemské dobrá, ktorými ovplývajú iní. Rád by ich mal pre seba a nechce ich dožičiť iným.
  Svätá závisť nielenže nezávidí mocným tohto veta, ktorí sú zahrnutí poctami a svetskými rozkošami, ale má s nimi úprimnú sústrasť. Nič nehľadá a po ničom nebaží, iba po Bohu, a o nič iného sa neusiluje, iba o to, aby čo najväčšmi milovala Boha. Preto sväto závidí tým, čo ho väčšmi milujú ako ona, lebo v láske k Bohu by chcela prevýšiť serafínov.
  Svätí majú na tomto svete iba jediný cieľ, ktorý tak uchvacuje a láskou zraňuje Božie Srdce, že ho núti k slovám: "Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí" (Pies 4, 9). Tento jediný pohľad je jediným cieľom, ktorý sleduje zasnúbená duša vo všetkých skutkoch a myšlienkach. Jej jediným cieľom je zaľúbiť sa Bohu. Svetsky zmýšľajúci ľudia konajú pod tlakom viacerých rôznych hľadísk, ktoré prezrádzajú neusporiadané vnútro. Jedni sa chcú zaľúbiť ľuďom, iní bažia po cti, iní túžia po bohatstve. Iní chcú aspoň uspokojiť seba samých. Svätí sa dívajú na veci len z jedného zorného uhla. Pri všetkom, čo robia, majú jediný cieľ - zaľúbiť sa Bohu. S Dávidom hovoria: "Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší... Boh je Bohom môjho srdca a podiel večný" (Ž 73, 25n).
  Čo by som si žiadal, môj Bože, na tomto i na onom svete, ak nie teba samého? Ty si moje jediné bohatstvo, ty si jediným Pánom môjho srdca. "Nech sa radujú boháči zo svojho bohatstva a králi zo svojho kráľovstva. Ty, Ježišu môj, si môj poklad a moje kráľovstvo" (svätý Paulín).

  Uvedomme si, že nestačí len konať dobré skutky, ale treba ich konať dobre. Aby naše skutky boli dokonale dobré, musíme ich konať s čistým úmyslom, len preto, aby sme sa zaľúbili Bohu. Zástupy vzdali Ježišovi Kristovi dôstojnú chválu: "Dobre robí všetko" (Mk 7, 37). Mnohé skutky sú samy v sebe chválitebné, ale pretože ich konáme s iným cieľom, ako je Božia sláva, nemajú pred Bohom žiadnu alebo len veľmi malú cenu. Svätá Mária Magdaléna de Pazzi povedala: "Boh odmeňuje naše skutky podľa veľkosti ich čistoty". Pán prijíma naše skutky a odmeňuje ich podľa čistoty našich úmyslov.
  Ó, Bože, ako ťažko nájsť nejaký skutok, ktorý by sme vykonali jedine pre teba! Spomínam si na istého svätého staručkého rehoľníka, ktorý veľa vykonal pre Boha a zomrel v povesti svätosti. Pri pohľade na uplynulý život celý smutný a zhrozený povedal:
  "Beda mi! Keď sa zadívam na všetky skutky svojho života, nenachádzam ani jediný, ktorý by som bol vykonal jedine pre Boha!" Nech je prekliata sebaláska! Pre ňu úplne alebo aspoň z veľkej časti strácame ovocie svojich skutkov. Pred ňou nie sú bezpečne ochránené ani najsvätejšie povolania. Koľkí kazatelia, spovedníci a misionári sa veľmi namáhajú, a predsa získavajú len veľmi málo zásluh, ak vôbec o nich môžeme hovoriť, lebo nepracujú iba pre Boha, ale pre svetskú slávu alebo pre vlastný záujem alebo aspoň pre uspokojenie vlastných záľub.
  Pán nás napomína: "Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 6, 1). Kto sa namáha preto, aby uspokojil svoju záľubu, už dostal odmenu: "Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu" (Mt 6, 5). Ale jeho odmena sa obmedzuje na trochu dymu alebo prchavé uspokojenie, ktoré sa chytro rozplynie a duši neprinesie nijaký úžitok! Prorok Aggeus používa na to priliehavý obraz. Kto sa v živote nenamáha preto, aby sa páčil Bohu, ale pre niečo iné, "ukladá svoju mzdu do deravého vreca". Keď ho raz otvorí, nenájde v ňom nič (pozri Ag 1, 6).
  Kto pracuje pre iný cieľ, ako pre Božiu slávu, veľmi sa znepokojuje, keď nedosiahne vytúžený výsledok svojich námah. Kto koná výhradne pre Božiu slávu, nebude sa trápiť, aj keď sa dielo nepodarí. Pracoval s dobrým úmyslom, chcel sa zaľúbiť Bohu. A tento cieľ dosiahol.
  Chceš vedieť, či pracuješ len pre Boha, keď sa venuješ duchovným veciam? Uvažuj:

a. či sa znepokojuješ, keď si nedosiahol cieľ. Ak ho Boh nechce, nechceš ho ani ty,
b. či sa vieš tak úprimne tešiť z dobra vykonaného inými ľuďmi, ako keby si to urobil ty sám,
c. či netúžiš po inej práci a uspokojíš sa s tou, ktorú ti ukladá poslušnosť,
d. či po dobrej práci nečakáš ani vďaku, ani uznanie iných. Či sa netrápiš, keď druhí šomrú a nie sú s tebou spokojní. Či ťa uspokojuje myšlienka, že Boh je spokojný.

  Ak nehľadáš svetskú chválu, nespyšnieš, keď sa dielo nepodarí. Ctibažnosti, ktorá sa ti vnucuje, odpovedz to, čo jej odpovedal ctihodný Ján z Avily: "Odíď, prišla si neskoro, lebo svoje dielo som už celkom zasvätil Bohu!"
  S akou láskou sa Boh skláňa k tým, čo svoje dobré povinnosti konajú z lásky k nemu! "Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný v malom, ustanovím ťa nad mnohým, vojdi do radosti svojho pána" (Mt 25, 23). Vchádzať do radosti Pánovej znamená radostnú istotu, že sa ľúbime Bohu. Ak s radosťou konáme to, čo sa ľúbi Bohu, čo iné by sme ešte hľadali? Zaľúbiť sa svojmu Stvoriteľovi je najväčšia odmena, najväčšie šťastie, aké môže stvorenie dosiahnuť.
  A práve toto Ježiš žiada od duše, ktorá ho miluje. "Pritisni si ma na srdce sťa prsteň, ako pečať na svoje rameno!" (Pies 8, 6). Na srdce si pritisneme Ježiša, keď vo všetkých podujatiach máme jediný cieľ - konať všetko z lásky k Bohu. Na rameno si ho pritisneme, keď všade a vo všetkom hľadáme iba Božie zaľúbenie. Svätá Terézia hovorievala, že kto sa chce stať svätým, nesmie mať inú túžbu, nesmie po inom bažiť, iba po tom, aby sa zaľúbil Bohu. A jej duchovná dcéra, Beatrice od Vtelenia, hovorievala: "Nič sa nevyrovná najnepatrnejšiemu skutku, ktorý sme vykonali pre Boha." Všetko, čo sme vykonali preto, aby sme sa zapáčili Bohu, sú skutky lásky, ktoré nás spájajú s Bohom a zabezpečujú nám večné dobrá.
  Hovorí sa, že čistý úmysel je nebeská alchýmia, ktorá premieňa železo na zlato. Najvšednejšie skutky - pracovať, jesť, zabávať sa, odpočívať - stávajú sa zlatom, ak ich vložíme do ohňa lásky. Svätá Mária Magdaléna de Pazzi s istotou tvrdila, že tí, ktorí všetko konajú s dobrým úmyslom, pôjdu rovno do neba a vôbec neprejdú očiscom. V Duchovnom poklade sa hovorí, že istý svätý pustovník sa pred každou prácou na chvíľu zastavil a pozdvihol oči k nebesiam. Keď sa ho pýtali, prečo to robí, odvetil: "Chcem zasiahnuť cieľ!" Ako lukostrelec pred vypustením strely dobre mieri, aby zasiahol cieľ, tak aj on pred každou prácou uprel zrak na Boha, aby sa mu svojou prácou zaľúbil. Takto si počínajme aj my. Pri práci z času na čas obnovujme dobrý úmysel, že sa chceme zaľúbiť Bohu.

  Kto má vo všetkom na zreteli iba Božiu vôľu, má svätú slobodu ducha, ktorá je údelom Božích detí. Táto sloboda ich núti, aby si bez ohľadu na odpor, ktorý vzbudzuje sebaláska a ľudské ohľady, zvolili vždy to, čo sa ľúbi Ježišovi Kristovi. Láska k Ježišovi napĺňa ľudí úplnou nezávislosťou. Pod jej vplyvom s tichou odovzdanosťou rovnako prijímajú sladkosti i trpkosti, nechcú, čo sa im ľúbi, ale dychtia po všetkom, čo sa ľúbi Bohu. S rovnakým vnútorným pokojom vykonávajú dôležité i nepatrné úlohy. Vďačné aj nepríjemné. Stačí im, že sa ľúbia Bohu.

  Žiaľ, mnohí chcú slúžiť Bohu, ale len v istom povolaní, na istom mieste, v istej spoločnosti, za istých okolností. Inak prácu zanedbávajú alebo ju vykonávajú s nechuťou. Títo ľudia nemajú slobodu ducha, ale sú otrokmi sebalásky. Preto aj to málo dobra, ktoré konajú, získava im len malé zásluhy pre večnosť. Žijú v ustavičnom nepokoji, lebo jarmo Ježiša Krista je im priťažké.
  Naopak, praví priatelia Ježiša Krista konajú s láskou všetko, čo sa mu ľúbi a pretože sa to ľúbi jemu. Je im ľahostajné, či chce, aby mu slúžili v povolaní, ktoré si svet váži, či v živote utiahnutom a nenápadnom. Toto znamená milovať Ježiša Krista čistou láskou. Cvičme sa v tejto láske, premáhajme sebalásku, ktorá nás núti, aby sme konali len veľkolepé a čestné práce, ktoré sú nám po chuti.
  Máme sa zrieknuť všetkého, aj duchovných cvičení, ak si Pán žiada, aby sme podľa jeho vôle robili niečo iné. Páter Alvarez bol raz veľmi preťažený prácou. Chcel si rýchlo splniť povinnosti, aby sa mohol venovať modlitbe. Od tej chvíle mal pocit, že nie je spojený s Bohom. No Pán ho pokarhal: "Aj keď ťa nedržím pri sebe, musí ti stačiť, že ťa používam ako sluhu." To platí najmä tým osobám, ktoré sa občas znepokojujú, keď sú nútené z poslušnosti alebo z lásky vynechať zvyčajné pobožnosti. Vedz, drahá duša, že toto znepokojenie istotne nepochádza od Boha, ale od diabla alebo sebalásky. Ľúbiť sa Bohu a zomrieť! To je pravá zásada svätých.

Zdroj: Alfonz Mária de Liguori, Cesta lásky, 2012, str. 58-63