..tento dôvod sa zakladá na prikázaní nádeje, ktorá nás všetkých zaväzuje, aby sme od Boha s istotou očakávali večný život. Keby sme nemali istotu, že Boh dáva všetkým milosť, aby sa mohli všetci modliť bez novej zvláštnej milosti, poskytovanej len niektorým, nikto by nemohol bez zvláštneho zjavenia dúfať náležitým spôsobom vo svoju spásu..
...
Cnosť nádeje je Bohu tak milá, že, ako vyhlásil, má zaľúbenie v tých, ktorí mu dôverujú: "Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo" (Ž 147,11). Tomu, kto v neho dúfa a pretože dúfa, sľubuje víťazstvo nad nepriateľmi, zotrvanie v jeho milosti a večnú slávu: "Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim" (Ž 91,14-15). "Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne z rúk hriešnikov a zachráni ich, lebo sa spoliehajú na neho" (Ž 37,40). Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam" (Ž 16,1). "... nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána" (Sir 2,11)
...
Podľa svätého Bernarda všetka naša zásluha spočíva v dôvere v Boha. Dôvod je nasledovný: Kto dúfa v Boha, veľmi ho ctí. "Vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš" (Ž 49,15). Ctí si Božiu moc, milosrdenstvo a vernosť, keď verí, že Boh ho môže a chce spasiť a nemôže sa spreneveriť sľubom, že spasí každého, kto mu dôveruje. Prorok nás uisťuje, že čím väčšia bude naša nádej, tým viac Božieho milosrdenstva sa na nás vyleje: "Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba" (Ž 33,22).
...
Boh ráčil, pretože mu je cnosť nádeje taká milá, prísne nám ju uložiť, ako všeobecne učia teológovia a ako je isté z mnohých miest Svätého písma: "Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte, Boh je naše útočište" (Ž 62,9). "Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie" (Sir 2,8 ). "...ustavične vo svojho Boha dôveruj" (Oz 12,7). "Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus" (1 Pt 1,13). Táto nádej vo večný život musí v nás byť pevná a istá, ako ju definuje svätý Tomáš: "Nádej je isté očakávanie blaženosti." Výslovne to vyhlásil aj posvätný Tridenstký koncil: "Všetci musia skladať najpevnejšiu nádej do Božej pomoci. Lebo Boh, keď ľudia nepohrdnú jeho milosťou, ako začal dobré dielo, tak ho dokončí a spôsobí chcenie i konanie." Dávno predtým to vyhlásil svätý Pavol, hovoriac o sebe: "Viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa" (2 Tim 1,12). V tom sa líši kresťanská nádej od nádeje svetskej. U svetskej stačí neisté očakávanie, a ani nemôže byť ináč, pretože vždy možno pochybovať, či ten, kto dar sľúbil, má dosiaľ úmysel dať alebo či ho nezmení. Kresťanská nádej je však istá z Božej strany, lebo Boh nás môže a chce spasiť a sľúbil spásu všetkým, ktorí zachovávajú jeho zákon. Preto aj sľúbil všetkým, ktorí sa modlia, milosti potrebné na zachovávanie zákona.
Z knihy Alfonz Mária de´Liguori: Modlitba, veľký prostriedok spásy, str. 149-151
Posledné komentáre 
Pridaj
sv. Alfonz M. de´ LiguoriO nádeji ...
Komentáre (8)
hore
alexandra_·16.08.2016 20:30
veľmi rada
poučenia od svätých pohládzajú dušu a správne nás usmerňujú
ak máte možnosť, veľmi odporúčam tieto malé knižočky od sv. Alfonza - "Modlitba, veľký prostriedok spásy" a "Cesta lásky"
hore
lovein·18.08.2016 11:15
alexandra_ napísal dňa 16/08/2016 10:30 :
veľmi rada
poučenia od svätých pohládzajú dušu a správne nás usmerňujú
ak máte možnosť, veľmi odporúčam tieto malé knižočky od sv. Alfonza - "Modlitba, veľký prostriedok spásy" a "Cesta lásky"
pascendidgg napísal dňa 18/08/2016 08:16 :
no dobre na zamyslenie, kedze v nadeji sme spaseni (samozrejme mysli sa bozska cnost nadeje, nie ta prirodzena..co je dolezite dnes zdoraznit, ked sa miesaju prirodzena a nadprirodzena rovina bezne) a nie v ziadnej istote ako tu svojho casu sirili nejaki jedinci.
Zaverecne slova A.L. v "Modlitba, veľký prostriedok spásy":
"Prehlasujem znovu a znovu a budem to hlásat az do smrti, ze celá nasa spása závisí od modlitby a ze preto vsetci spisovatelia vo svojich knihách, vsetci kazatelia vo svojich káznach, vsetci spovedníci v sviatosti pokánia by nemali zdôraznovat ziadnu inú vec viac, ako ustavicnú modlitbu. Mali by stále napomínat, volat a bez prestania opakovat: Modlite sa, modlite sa a neprestávajte sa modlit, pretoze, ak sa budete modlit, vasa spása bude istá, ale ked sa modlit prestanete, bude istá vasa záhuba. Tak by mali robit vsetci kazatelia a duchovní vodcovia, pretoze ziadna katolícka (bohovedná) skola nepochybuje o tejto pravde, ze kto sa modlí, dostane milost a spasí sa. Je vsak málo tych, ktorí sa touto pravdou riadia a preto je i málo tych, ktorí spásu dosahujú."
hore
alexandra_·26.08.2016 20:12
áno, Via, je, konkrétne na str. 106
kľudne mi tykajte
môžem to sem doplniť
hore
alexandra_·26.08.2016 21:18
Ostáva ešte roztrieštiť námietku, prečo hynú deti umierajúce pred kstom a prv ako nadobudli užívanie rozumu. Keď chce Boh spásu všetkých, prečo hynú tieto deti bez vlastnej viny, pretože sa im nedostáva od Boha nijakej pomoci, aby dosiahli spásu? Sú dve odpovede, z ktorých jedna je správnejšia než druhá. Vysvetlím krátko obidve.
Prvá odpoveď: Boh chce predchádzajúcou vôľou spásu všetkých, a preto prichystal všeobecné prostriedky, aby všetci mohli dosiahnuť spásu. Tieto prostriedky však nesplnia svoju úlohu buď vinou tých, ktorí ich nechcú používať, alebo že ich použitie prekazia príčiny druhotné (ako je napríklad prirodzená smrť detí). No Boh, ktorý vo svojej prozreteľnosti všetko správne a múdro usporiadal, nie je povinný zamedziť činnosti týchto príčin. Sú to myšlienky svätého Tomáša, ktorý hovorí, že Ježiš Kristus síce obetoval svoje zásluhy za všetkých a že pre všetkých ustanovil krst, ale tento prostriedok spásy nie je udelený deťom, ktoré umierajú pred užívaním rozumu. Nestáva sa to priamym zásahom Božej vôle, ale len z Božieho dopustenia. A Boh, ako zvrchovaný Pán sveta, nesmie rušiť celkový poriadok preto, aby sa pomohlo jednotlivým veciam.
Druhá odpoveď: Je rozdiel medzi tými, keď niekto nie je blažený a keď je zatratený. Lebo večná blaženosť je dar daný celkom nezaslúžene, preto jej strata nemá povahu trestu. Veľmi odôvodnený je názor svätého Tomáša, že deti, ktoré zomreli ako nemluvniatka, netrpia ani trest zmyslov, ani trest straty. Netrpia trest zmyslov, lebo ako hovorí svätý učiteľ, tento trest zodpovedá náklonnosti k stvoreným veciam. Tá pri dedičnom hriechu chýba: nenachádza sa tu osobná vina, a preto ani trest zmyslov. Protivníci uvádzajú proti tomu náuku svätého Augustína, podľa ktorého by boli tieto deti odsúdené aj k trestom zmyslov. Ale na inom mieste tento svätý vyhlasuje, že je v tejto otázke veľmi bezradný. Hovorí: "Keď ide o trest maličkýh, som vo veľkých pochybnostiach a naozaj neviem, čo odpovedať." A inde pripúšťa domnienku, že tieto deti nedostávajú ani odmenu, ani trest: "Netreba sa báť, veď keď mohla byť akási stredná cesta medzi správnym skutkom a hriechom, môže tiež znieť rozsudok Sudcu k stavu medzi odmenou a zatratením." Túto mienku zastáva potom celkom rozhodne svätý Gregor Nazianský: "Spravodlivý Sudca nedá im ani nebeskú odmenu, ani muky." A rovnako svätý Gregor Nyssenský: "Predčasná smrť detí dokazuje, že tí, ktorí takto stratia život, nebudú trpieť v bolestiach a mukách."
Pokiaľ ide o trest straty, sú tieto deti vylúčené zo slávy, ako učí svätý Tomáš, ktorý túto vec čo najdôkladnejšie uvážil. Nikto netrpí pre stratu dobra, ktorého nie je schopný. Nikto napríklad neplače preto, že nemôže lietať, a žiaden obyčajný človek nie je smutný preto, že nemôže byť cisárom. Tak nie sú smutné ani deti, že nemajú slávu, ktorej nikdy neboli schopné. Nemali na ňu nárok ani na základe svojej prirodzenosti, ani pre svoje zásluhy. Inde uvádza ešte iný dôvod. Hovorí, že nadprirodzené poznanie slávy je možné len úkonom viery. Tento úkon však prevyšuje všetko prirodzené poznanie. Preto nemôžu tieto dietky byť smutné nad stratou slávy, pretože nikdy o nej nemali nadprirodzené poznanie. Okrem toho hovorí, že nielen nebudú trpieť pre stratu večnej blaženosti, ale že sa budú viac radovať z veľkej účasti na Božej dobrote a jeho dokonalostiach, pokiaľ sú prirodzene prístupné. "Ba čo viac, budú sa tešiť z účasti na Božej dobrote a prirodzených dokonalostiach." A hoci s ním nie sú spojené slávou, sú s ním predsa zblížené účasťou na prirodzených dobrách a takto môžu z neho čerpať radosť prirodzeným poznaním a prirodzenou láskou k nemu.
hore
lovein·29.08.2016 19:27
Ved je to aj v KKC, via!
Ide ti o flame? alebo iba o dalsie bublinkovanie, ako je tu zvykom?
hore
alexandra_·07.09.2016 19:20
podľa všetkého áno, u mňa je napísané 176 strán
Na poslednej strane je napísané
Vydali: Redemptoristi
Vydavateľstvo Misionár
Masarykova 35, Michalovce
ako svoju 67. publikáciu
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
jednoduchy·16.08.2016 19:42
alexandra, vdaka za blog.
ano, texty svatych su nieco "medzi" svatym pismom a liturgiou, co nam sprostredkuva dotyk s vecnostou, a pripomina velkrat aj neprijemne Pravdy reality stravitelnym sposobom....dlho som to nevnimal, ale (snad) uz tomu zacinam rozumiet