Carl Jung rozlišoval dva druhy utrpenia duše.
Prvé je "malé utrpenie": malé sklamanie nášho ega,
ktoré musíme zniesť, keď naše túžby nie sú naplnené.
Utrpenie z toho, že nájdeme svoju vlastnú cestu,
že nás nik neuznáva a že musíme znášať všetky ťažkosti.
"Malé utrpenie" je nevyhnutnou školou.
Je to legitímna bolesť spoločenského a obmedzeného
stvorenia na tejto zemi. Iróniou je, že ak sa nenaučíme znášať túto
legitímnu bolesť, vnášame do svojho ďalšieho života oveľa
väčšie utrpenie druhého typu.
"Veľké utrpenie" v mytológii a v Písme symbolizuje meč
alebo krv. Je to intenzívna bolesť, ktorej neustále vzdorujeme,
zrovnávajúca so skutočnosťou, s celkom. Keby sme nezískali
prax v škole malého utrpenia, bolo by pravdepodobne
nemožné vyrovnať sa s veľkým utrpením. Ak človek prežíva
svoj život autonómne a egocentricky, bokom od spoločenstva,
akékoľvek naštepenie na pôvodný vinič pocíti ako odrezanie,
a nie ako rast /porov. Jn 15, 1-6/. Bude to cítiť skôr ako smrť,
nie ako život, hoci je to práve smrť, pred čím nie sme neúprimní.
Všetci musíme pretrpieť túto smrť v takej či onakej forme.
V knihe Jób vidíme cestu malým i veľkým utrpením - je tu
spojené oddelenie od a prepojenie so. Keď sa na to pozrieme
optimisticky, u väčšiny z nás je proces spomalený a pozvoľný,
ale stále je to proces. Baránok Paschy u Židov a Boží Baránok,
ku ktorému nás smeruje Ján Krstiteľ, sú stále centrom oboch
zákonov. Symbol baránka je práve symbolom nevinnosti
a čistoty.
Utrpenie baránka bude vždy nespravodlivé a nežiadúce.
Áno, vieme, že zlé správanie a to, že "nie sme milí",
v nás musí byť zabité, ale v skutočnosti to nie je ten
hlavný problém. Človek môže byť veľmi milý a do značnej miery
dobrý, ale stále žije nezávisle a autonómne. Toto je veľké
klamstvo, ktoré musí umrieť, ale ktoré nikdy neumiera bez väčšieho
zápasu. To je ten dobrý baránok, ktorý musí umrieť.
Prvým kopernikovským obratom, ktorý nemohla prijať ani
Cirkev, bola teória, že naša Zem nie je  stredobodom vesmíru.
Bolo to naše kozmologické poníženie. Verím, že druhým
kopernikovským obratom bude zistenie, že ani naše vlastné ja
nie je stredobodom vesmíru. Toto človek zakusuje ako ešte
väčšie poníženie.  Jób a Ježiš nám ukazujú , že existuje cesta -
vzor - a Boh, ktorý zachraňuje.

prevzaté
Richard Rohr
Jób a tajomstvo utrpenia