... o niekoľko hodín neskôr ...

"Ahoj, všetko dobré ti prajem v Novom roku."

JA: "Ahoj, aj ja tebe prajem všetko dobré. Ty si mi volal poobede? Totiž našiel som si neprijatý hovor z utajeného čísla."
ON: "Áno, ja som to bol. Ten vianočný kredit 2 eurá, čo nám dali, platí len do deviateho, tak som ti volal, nech neprepadne."

JA: "To som rád, že si to bol ty, aspoň mám o jednu starosť menej. Volal si jej, tak ako som ti radil?"

ON: "Nie, nevolal, ale chcel som. Hneď ako si mi pred týždňom v piatok nechal jej číslo, tak som im ho dal, nech ho preveria, aby som jej potom mohol naň zavolať, no a doteraz tak neurobili, tak jej neviem zavolať. Však vieš ako to tu chodí."

JA: "Viem a aj neviem."

ON: "Povedz, prečo mi to stále robí? Prečo ma zase dala do basy? Veď som tu už štvrtýkrát za posledné 3 roky, no a teraz tých 20 mesiacov natvrdo, čo som dostal, je ozaj veľa. Vieš, že som nebol doma z basy ani deň a na druhý deň ráno ma už policajti brali naspäť. Však tu nadobro zhnijem. Aspoň som rád, že mi zo súdu pridelili teba."

JA: "Neviem prečo ti to robí, asi sa sama oplieskala o stenu a tie modriny si asi tiež vymyslela alebo ju dobil doktor, čo jej napísal tú lekársku správu. Však vieš aký sú dnes doktori? Za pár centov ťa aj do hrobu privedú. Keby som bol sudca, čo našťastie nie som, tak takto od stola ti tých 20 mesiacov dám aj ja bez mihnutia oka, lebo na papieri to vyzerá ozaj hrozivo. A koncom roka sa s tým nechcel nikto babrať, lebo všetci potrebujú plusové body, tak to sudca rozhodol rýchlo trestným rozkazom bez pojednávania a buď tam dáme odpor (odvolanie), čo som v pondelok už dal, a potom tam bude pojednávanie na súde alebo vec je právoplatne ukončená. Inak je tam prokurátorka a nie prokurátor, tak to s trestom pôjde dolu veľmi ťažko, lebo bude tvoju ženu ako žena chrániť, však vieš ako to chodí. Naposledy si vďaka šikovnosti kolegu a tvojmu úplnému priznaniu dostal dohodou 10 mesiacov natvrdo, hoci pôvodne si mal dostať 20, tak pod 10 mesiacov sa teraz už určite nedostaneme a všetko okolo 12 mesiacov je úspech, ale takpovediac všetko záleží od tvojej manželky ako vypovie znovu na súde, lebo hlavne ona teraz môže za teba zabojovať. Je to zhoda okolností, že som ti bol pridelený práve ja. Áno, poznáme sa, poznám vás oboch, aj teba a aj tvoju manželku, len nie som si istý, či je to pre mňa výhoda. Inak, volal som jej a povedal som jej, že si dostal 20 mesiacov. Nevedela, že si dostal až toľko, no keď som jej to povedal, tak bola trochu prekvapená a mal som pocit, že nechcela, aby to takto dopadlo. Len vieš čo nechápem? Prečo ste sa už dávno nerozviedli; už potom, čo sa to stalo prvýkrát."

ON: "Ty mi neveríš? Nie je všetko tak, ako to manželka povedala na mňa na polícii, hoci na všetko si už teraz nespomínam ako to presne bolo. Teraz som sa kvôli možnosti nižšieho trestu znovu priznal k všetkému, tak ako som sa priznal k všetkému aj predtým, hoci mnohé nie je tak ako ona tvrdí. Však mohla zmeniť výpoveď na polícii?"

JA: "Problém je, že tebe už nikto neverí a ani sa im nečudujem, však si manželku dobil už štvrtýkrát, tak o čom ich chceš presviedčať! Že sa to piatykrát už ozaj nestane? A ani ja nemám dôvod veriť ti a ani to nie je pre mňa podstatné, totiž mojou úlohou je ti pomôcť a chrániť ťa za akýchkoľvek okolností, a to aj proti tvojej vôli. Za daných okolností je takmer isté, že znovu budeš odsúdený, tak ako si bol už trikrát predtým odsúdený, preto mojou úlohou je, aby si sa dostal von čo najskôr. Pravda je taká a už som vám to obom vysvetlil, aj tebe a aj tvojej manželke, že trestné oznámenie nie je možné zobrať späť a ak by vypovedala, že nič sa nestalo, tak potom hrozí trestné stíhanie jej za krivú svedeckú výpoveď, hoci, nakoľko nebola ešte súdne trestaná, basa natvrdo by jej určite nehrozila, len otázkou je, či je to ochotná spraviť práve teraz, keď doteraz to nikdy nespravila, hoci už trikrát mohla. A ver mi, že keby chcela, aby si v base zhnil, tak mohla vypovedať na polícii trochu inak a ty vieš ako, a bavili by sme sa nie o dvanástich alebo dvadsiatich mesiacoch, ale o inom podstatne vyššom treste (minimálne x rokoch), takže, možno to vyznie paradoxne, môžeš byť jej aj trochu vďačný. Vidíš, život je plný paradoxov, totiž môžeš byť jej takpovediac vďačný, že si v base, a zároveň jej môžeš byť vďačný, že to bude menej ako by mohlo byť. Inak, keď som s ňou naposledy po Vianociach hovoril a už som to minulý týždeň v piatok povedal aj tebe, chce ťa prísť navštíviť, tak jej napíš a pošli jej navštívenku."

ON: "A načo jej mám písať? Už som jej toľkokrát písal a aj na Vianoce som jej poslal peknú pohľadnicu a ona nikdy nič a na návšteve tiež nikdy doteraz za mnou nebola. Povedz jej, nech mi napíše."

JA: "Už som ti to stokrát povedal, že svoju hrdosť si môžeš strčiť vieš kam, totiž ona je vonku a ty si tu, tak hádaj, že kto je na tom asi lepšie? Hovorím ti to a už som ti to vravel, že ona nechce nič vypisovať a chce za tebou prísť a porozprávať sa s tebou osobne, tak jej pošli tú navštívenku. Nerieš zbytočne a rob, čo ti kážem! OK?"

ON: "No dobre, budem už musieť končiť. Pomôž mi prosím ťa, dostaň ma odtiaľto, prosím."

JA: "Na budúci týždeň pôjdem za ňou a porozprávam sa s ňou a ty sprav, čo som ti povedal a keď ťa príde navštíviť, tak sa s ňou prosím nepohádaj, tisíckrát ťa prosím len sa s ňou nehádaj. A potom prídem za tebou."

ON: "OK, čau."

JA: "Tak sa drž, vidíme sa ..."

A otázkou je, aby sme sa dostali k pointe, ktorá mnohým nepochybne chýbala, že kto nesie za vzniknutú situáciu vinu? On, jeho manželka, ja, alebo otec Michal?