Otec Michal zabudol len povedať alebo zámerne to radšej zamlčal, tak ako to je v cirkvi už stáročia dobrým zvykom, že to pole nie je možné prejsť za celý život, opomínajúc skutočnosť, že predstava človeka o veľkosti tej ktorej pšenice nie je nemenná a v priebehu životného cyklu človeka sa mení, pričom ten vzťah medzi človekom a pšenicou nie je jednostranný a takpovediac aj pšenica má právo výberu Pravda je taká, že manželstvo otec Michal nikdy neprežije a zo svojej pozície duchovného otca sa oň ani nikdy nepokúsi, preto príbeh o pšenici z jeho úst, poviem to tak jednoducho diplomaticky, mi znie trošku čudne.

Skúsim iný príbeh, skutočný, ktorý sa stal včera a i mnoho dní predtým ...

... vrátil som sa do svojej izby a všimol som si, že mám neprijatý hovor. Hovor z utajeného čísla. A  zostalo mi len premýšľať, že kto to mohol byť, tak ako mnohokrát predtým. Pravdupovediac vždy, keď mi niekto volá z utajeného čísla, nechápajúc pokrútim hlavou, že čo a prečo skrýva, však inak by som mu mohol zavolať naspäť, tak ako to vždy a bez výnimky robím, a vždy som to tak robil. Niekto si možno povie, že ten kto chce, tak ten zavolá aj druhýkrát, no nič to nezmení na skutočnosti, že zavolať druhýkrát už nemusí, lebo ten prvý neprijatý hovor zároveň bol aj jeho posledný. A vôbec prečo by som mal niekomu volať naspäť? A na utajené číslo? ...