Nahý BOHMaska

lazar44

lazar44

29.07.2015 10:41·778 prečítaní·1 komentár

Späť
To všetko nás postupne privádza k obrazu masky. Po latinsky sa
maska povie persona a v mnohých európskych rečiach označuje
toto slovo "osobu". Môže to znamenať, že každé indivíduum je
akousi maskou väčšej skutočnosti.
Pôvodne sa toto slovo vzťahovalo na divadelné masky, cez ktoré
sa grécki herci prihovárali publiku /personare znamená zvukom
prenikať cez niečo/, aby ich tak bolo lepšie počuť. Kresťanskí
filozofovia a teológovia používali toto slovo na odlíšenie indiví-
dua od skupiny. Každá osoba bola chápaná ako jedna z "Božích
masiek"; ako dych a hlas prechádzajúci cez masku; ako obraz
nejakej väčšej pravdy.
Svoju vlastnú osobu-bytie dokážem spoznať len vtedy, ak budem
rešpektovať vzťah Ja-Ty, ktorý mi v konečnom dôsledku môže
sprístupniť len Boh: ako subjekt subjektu, z tváre do tváre, ako
milosrdenstvo, ktoré odmieta súdiť alebo znevažovať iných. Ak
nespoznám Boha, ak ho nebudem milovať a slúžiť mu, nikdy sa
nemôžem stať skutočnou osobou. Toto je taká základná pravda,
že ju dokonca  hneď v prvej otázke vyslovil aj náš starý a už aj
staromódny predkoncilový katechizmus.
Moja osoba ako bytie stojí v priamom spojení s Božím bytím.
V prvej kapitole Biblie sa hovorí, že som bol stvorený na obraz
Boha. Moje "Ja som" je výrazom a dychom onoho večného a do-
konalého "Ja som" vysloveného Stvoriteľom. Každá láska a kon-
templácia je životom vychádzajúcim z tohto bytia, z bytia, ktoré
predchádza akémukoľvek konaniu a vedie ho k naplneniu. Som
milovaný, alebo - ešte lepšie - som láska ešte prv, než urobím
čokoľvek správne alebo nesprávne, dôstojné alebo nedôstojné,
dobré alebo zlé. Povedané filozoficky: - ontológia /učenie o ľud-
skom bytí/ stojí nad morálkou. Nanešťastie , inštitucionálne kres-
ťanstvo prenieslo všetku váhu na morálne požiadavky, a práve
preto prišlo o skutočnú silu a základ pravej morálky. Láska jed-
noducho znamená byť tým, čím sme v Kristovi! Ako Boží synovia
a dcéry máme jedinú objektívnu identitu - a tou je láska. Boh
v Kristovi vzal na seba ľudské telo, aby nás naučil tejto identite.
Krst je teda symbolom a sviatosťou premenenia k pôvodnej
pravde, ktorá sa stala telom.
Svätosť nie je ničím iným ako konaním pravdy v láske /Ef 4,15/.
Ak sa chceme vrátiť ku koreňom, musíme sa naučiť existovať ako
dospelí kresťania, ktorí žijú, veria a konajú na základe toho,
čím už sú v Kristovi. Hriech znamená žiť z niečoho iného:
z falošného Ja. Pravé alebo transcendentné Ja sa prebudí,
keď nás láska vyvedie z falošnej sebavzťahovačnosti, čím sa
naše vnútro postaví na celkom inom základe. Byť schopný lásky
znamená možno menej rásť, no o to viac prijímať. Nájsť Boha
a stratiť seba znamená to isté, pretože, ako hovorí Ján:
"On v nás a my v ňom" /Jn 17, 22/. Západné náboženstvo malo
vždy tendenciu objektivizovať a kúskovať Boha /ako aj všetko
ostatné!/, čo malo katastrofálne dôsledky pre kresťanstvo,
pre modlitbu a aj pre úprimnú Božiu lásku.
Týmto všetkým sa usilujem povedať, že sme si zvolili veľmi
nesprávnu pozíciu. Biblia to nazýva hriechom, psychológia
hovorí o inflácii ega, filozofia to formuluje ako dualizmus
alebo ako individualizmus. Thomas Merton píše o falošnom
živote nepravého Ja. Hoci to znie naozaj neuveriteľne,
väčšina z nás žije takto celý život! Niet divu, že láska
sa stala nemožnou. Fikcia, ilúzia a lož sa pokúšajú preniknúť
do lásky a robiť dojem "morálky". Preto sa musíme vrátiť späť
k stredu a tam spoznať, že sme len maskou, fragmentom a -
- neuveriteľne požehnanou! - časťou celku. Je oveľa lepšie
byť pravdivým fragmentom ako falošným celkom. Z takejto pravej
identity sa láska opäť stane možnou.  Vrátiť sa k tomu, čím naozaj
sme, nie je teda žiadna prehnaná požiadavka, najmä ak si uvedomíme,
že je to jediné možné oslobodenie a bez neho nemôžeme urobiť nič.
Nech už v našej službe alebo v našom spoločenstve urobíme
čokoľvek, ovocie to prinesie len do tej miery, do akej žijeme
a konáme s ohľadom na pravdu celku. Radikálna jednota sa pre-
javuje nakoniec ako najhlbšia úroveň spätosti so všetkými
ostatnými osobami, udalosťami a vecami. Dnes by sme tom nazvali
solidarita alebo sympatia v zmysle spolu-utrpenia.  
prevzaté
Richarh Rohr

Komentáre (1)

lazar44 je odhlásený hore

lazar44·01.08.2015 05:34

@korasecha
Mne naháňa strach toto:

Thomas Merton píše o falošnom
živote nepravého Ja. Hoci to znie naozaj neuveriteľne,
väčšina z nás žije takto celý život! Niet divu, že láska
sa stala nemožnou. Fikcia, ilúzia a lož sa pokúšajú preniknúť
do lásky a robiť dojem "morálky".

huh