,Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojďe doň.(Mk 10,13-15)
Milujem deti, vraví Ježiš,
a chcem, aby ste sa im podobali.
Starcov nemám rád, iba ak sú ako deti.
Vo svojom kráľovstve chcem mať len deti,
tak som sa rozhodol od večnosti.
Aj tie scvrknuté,zhrbené, vráskavé a sivobradé,
deti všetkých farieb, ale deti, len deti.
Nemožno ináč, tak som ustanovil,
pre iných miesta niet!
Mám rád deti, vraví Ježiš,
lebo môj obraz v sebe neskalili.
Neskrivili moju tvár,
nové sú,čisté,bezpoškvrny.
Vidím sa v nich,
keď sa k nim s láskou skláňam.
Mám rád deti,
lebo začínajú rásť, alebo rastú,
lebo vykročili na cestu a kráčajú vpred.
S dospelými, vraví Ježiš,
sa nedá nič robiť.
Dozreli, už nerastú, ustrnuli.
Je nešťastím, keď si dospelí myslia,
že už celkom dospeli.
Veľké deti mám rád, vraví Ježiš,
lebo tie bojujú, lebo ešte hrešia.
Pochopte správne, nie preto, že hrešia,
ale preto, že si uvedomujú viny,
priznajú ich a snažia sa im vyhnúť.
Dospelých však nemám rád,
nikdy nikomu neublížili
a nemajú si čo vyčítať.
Nič im nemôžem odpustiť, lebo sú bez viny,
ani priznať sa k čomu nemajú.
A to je protivné, bo pravda je iná.
Ale nadovšetko, vraví Ježiš,
nadovšetko mám rád deti pre ich oči.
V ich pohľade aj ich vek spoznávam.
V mojom kráľovstve budú len päť ročné oči,
pretože nič nieje krajšie ako detský pohľad
Nečudujte sa, vraví Ježiš,
veď sám v nich prebývam
a vykláňam sa z okienok ich duší.
Ak stretnete čisté detské oči,
to sa ja budem z nich na vás usmievať.
Nič však tak nermúti, vraví Ježiš,
ako vyhasnuté oči na tvári dieťaťa.
Okná sú dokorán, no dom zíva prázdnotou.
Dve čierne jamky, ale bez svetla,
dve oči, ktoré nevidia.
Sedím smutný na prahu, pri dverách,
trasiem sa od zimy, čakám a búcham.
Chcel by som vojsť.
To dieťa je vnútri samo, opustené.
Rastie, zdužnie, uschne a zostarne.
Úbohý starec, vraví Ježiš.
Aleluja, Aleluja, vraví Ježiš,
otvárajte, mladí starci!
Váš Ježiš zmŕtvychstalý vo vás dieťa vzkriesi!
Náhlite sa, teraz je vhodný čas!
Chcem vám pričariť detskú tvár
a čistý pohľad v nej...
Bo rád mám deti a chcem,
aby ste im boli podobnì.
Z knihy Tvojimi očami
motyl12·13.02.2015 12:34
...mať rozum dospelého a napriek tomu byť večným dieťaťom v duši...málokomu sa to podarí... a smutné na tom je to, že deti v dnešnom svete sa menia na dospelých čoraz rýchlejšie...menia sa práve pod taktovkou nás dospelých a preberajú naše vzorce správania... a my ich formujeme takým zvláštnym smerom – smerom sebalásky a narcistického správania a ony sú zrazu dospelé... našťastie neplatí to vždy a ja sem-tam stretnem aj dospelých so srdcom dieťaťa... je dôležité milovať deti a pritom nezabudnúť na to dieťa v nás...