Toľkí ľudia opustili Cirkev, ale vždy sa im po odchode
cnie za jednou vecou. Hovoria, že mnohé veci v Cirkvi
bolo ľahké opustiť, ale bolo ťažké vzdať
sa "chodenia na prijímanie". Ich intuícia o tejto
strate je absolútne správna.
  ... niečo osobné, praktické a bezprostredné.
Niektorí to volajú obrad prijímania,
iní omša a ďalší eucharistia, ale dôležité je,
že metóda je tu zároveň posolstvom.
V eucharistickom pokrme nám Ježiš dal veľmi
dômyselnú "pantomímu", ..... . vďaka ktorej
môžeme stále zakúšať jednotu na bunkovej úrovni
namiesto rozprávania o tom, či sa vtelenie,
vyvolenie a "zbožštenie" /theosis, ako to nazývajú
pravoslávni/ skutočne môže udiať.
  Dal nám niečo, o čom nepovedal, že "o tom máme uvažovať"
alebo "sa na tom dohodnúť", "pozerať sa na to",
dokonca ani "uctievať to" on jednoducho povedal:
"Robte to!" Bol to úkon, audiovizuálna pomôcka,
posvätný obrad spoločenstva, postavený na židovských
základoch, ktorý v sebe zahŕňa celé večné
posolstvo pre tento svet.
  Keď odídem, hovorí Ježiš, robte tieto úkony,
kým znova neprídem. Tak sa naučíte, čo to znamená
byť kresťanmi, a nevesta bude pripravená stretnúť
sa so svojím ženíchom:
1. Vezmi celý svoj život do svojich rúk,
  tak ako to robím ja dnes večer a budem robiť
  aj zajtra. /Vo veľmi fyzickom a škandálom židovskom
  jazyku chlieb na stole je "moje telo" a alkoholické
  víno je "moja krv"./
2. Vzdaj vďaku Bohu /eucharisteo/, ktorý je
  počiatkom tvojej dobroty. Vyvoľ si vďačnosť, blahobyt
  a uznanie presahujúce tvoje ja od zamerania na seba.
  Tvoj život je čistý dar a musí byť založený na
  postoji vďačnosti.
3. Zlom ho, nechaj ho zlomiť, rozdaj ho a nechráň si ho.
  Delenie o svoje malého ja vedie k objaveniu pravého ja
  v Bohu. "Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie,
  ostane samo" /Jn 12,24/. Odumreté zrno sa stáva
  rozlomeným chlebom.
4. Teraz toto požuj a tamto vypi! "Vezmite", "jedzte a pite,
  kým sa nevrátim", a objavíte podstatu posolstva,
  "novú zmluvu" založenú na láske a zjednotení s Bohom.
  Keď ješ a piješ, robíš to, čo Pavol:
  "na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu
  utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev" /Kol 11,24/
  Teraz vieš, že máš účasť na samom živote Boha.
  Teraz máš správne zodpovedanú otázku "kto?".

Eucharistia je v skutočnosti homeopatický liek,
pretože v nej dopredu jeme a pijeme našu vlastnú smrť
v milujúcej jednote s jeho smrťou namiesto neustáleho
domáhania sa smrti ostatných. Preventívne kráčame
priamo do tajomstva smrti a ako on dôverujeme jej druhej
strane, ktorou je vzkriesenie.
"Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich,
zvestujete Pánovu smrť" /Kor 11,26/ -
a zároveň aj svoju smrť, ktorou túžite prejsť rovnako!
  Pamätajte si, že homeopatický liek vždy obsahuje
malý podiel tej choroby, z ktorej má vyliečiť.
Zakaždým, keď jeme a pijeme, dávame súhlas na svoju smrť
spolu s ním, v ňom, pre neho a kvôli nemu.
Samotný úkon jedenia dáva nášmu telu signál,
že naše životy nie sú naším majetkom a že
"môj život nie je o mne"!
Keby sme nemali takéto tajomstvo vtelenia,
ktorým je eucharistia, museli by sme si niečo
podobné vytvoriť.

Veci skryté
Richard Rohr