......
  Vo svetle preťaženia informáciami ľudia hľadajú
niekoľko istôt, ktoré im pomôžu definovať seba samých.
U mnohých náboženských vodcov vidíme dokonca
fundamentalizmus, ktorý slúži ich kultúrnemu
alebo politickému ponímaniu sveta.
Toto sledujeme aj na najnižších stupňoch náboženstva,
kde sa Boh používa na ospravedlnenie násilia,
nenávisti, predsudkov a presadzovania vlastných metód.
  V súčastnosti to asi zreteľnejšie vidíme v islame
ako u nás, ale v skutočnosti je to všade.
Myseľ fundamentalistu je rovnaká v židovstve,
kresťanstve, islame aj u sekulárnych fundamentalistov,
ako sú ateisti, militaristi a tí, čo si myslia,
že trhová ekonomika spadla z neba.
  Fundamentalistická myseľ má takú záľubu v odpovediach
a vysvetleniach, že svojhlavo ignoruje proces,
ktorým dejiny k týmto vysvetleniam dospeli,
ako aj to, že tieto vysvetlenia sú väčšinou samoúčelné.
  Na druhej strane veľká spiritualita vždy hľadá rovnováhu
medzi protikladmi, veľmi nenápadnú, ale kreatívnu rovnováhu.
Ako povedal William Johnston: "Vierou objavujeme hlbokú
ríšu ľudskej duše, ktorá prijíma paradox s pokorou."
Keď sa príliš vychýlime do jednej či druhej strany,
budeme buď príliš spravodliví, alebo príliš skeptickí
či cynickí. Musí existovať zdravá stredná cesta a ja verím,
že tú cestu spolu hľadáme tým, že sa snažíme obsiahnuť
potrebné svetlo a nevyhnutnú tmu.
  Pevne verím, že sa nebudeme snažiť uspokojiť náš zmätok
predstieraním, že máme absolútne a isté odpovede,
keď ani Biblia nám ich nikdy veľa nesľubovala.
  ......
  Európa bola tým kontinentom, o ktorom sme si mysleli,
že ho ako kresťania máme vo vrecku. Pozrime sa dnes
na naše prázdne kostoly! Ľudskú zmätenosť nemôžeme uspokojiť
predstieraním, že máme všetko pod kontrolou, ale len tým,
že ľudí naučíme úprimnému a pokornému procesu učenia sa
a počúvania. ..... Iba vtedy ľudia dosiahnu múdrosť
s pokojom a súcitnosťou. Potom sa vyhneme hnevlivým
prehnaným reakciám voči autorite a múdrosti, ktorá bola
ľuďom nanútená bez možnosti spoznať proces,
ktorý k nej viedol. Vonkajšia autorita musí stáť
na základe vnútornej autority.
  Pavol v Liste Rimanom cituje:"Blízko teba je slovo,
v tvojich ústach a v tvojom srdci" /10,8/
ako odpoveď na výzvu z Knihy Deuteronómium,
ktorú by som rád zopakoval: "Nehovor vo svojom srdci:
Kto vystúpi do neba?, totiž priviesť dolu Krista"/10,6/.
Tajomstvo vtelenia je práve toto premiestnenie Boha
sem dolu na zem raz a navždy.
Náboženstvo s kontinuálnou vertikálnou hierarchiou
len vytvára veľmi pasívne, pasívne závislé
a pasívne agresívne kresťanstvo.
  Boh prekonal túto priepasť tým, že do nás vložil
organický zdroj: "Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam,
nie je pre teba vysoký ani ďaleký; nie je v nebesách,
aby si mohol vravieť: ,Ktože vystúpi za nás do neba
a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť,
aby sme ho plnili?´ Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral
a nepovedal: ,Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho
prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!´
Naopak, veľmi blízko sú tie slová; /sú/ v tvojich ústach,
v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil" /Dt 30, 11-14/.
Židovsko-kresťanská tradícia nemala byť záležitosťou
podávanou zhora nadol, ale naopak, organickým stretnutím
vnútornej Vedomosti, ktorú môžeme nazývať Písmo a Tradícia.
Naše rozpory týkajúce sa Písma a Tradície pramenia z toho,
že sme sa súbežne nenaučili rovnako dôležitému
procesu modlitby.

prevzaté a krátené
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita