Slnečná nedeľa, pohľad z okna, moje sny, moje roztrieštené srdce a túžba po čomsi viac...Spätný pohľad na realitu. Hŕba papierov, školské povinnosti, skutočne veľká hŕba papierov. Ktoré patria kam? Vírilo mi hlavou...ok, ok je nedeľa, dobre desať hodín. Omša je dnes popoludní o tretej v meste. Šesťdesiat minút peši tam, šesťdesiat naspäť, neviem, vlastne skutočne neviem, kde je katedrála. Nevadí, jazyk mám, opýtam sa...omša hodinu tridsať, ách spolu s obedom toho opäť veľa nestihnem.
Dobre Pane Bože fajn viem, viem, Karla nechce ísť.. vraj je to ďaleko. Dobre pôjdem sama. Úplne sama, zase len Ty a ja, zase len naše intímne rande-vous.
A tak som šla len ja ... len ja spolu s Ním. Cesta ubiehala rýchlo, bolo pekné nebo a ešte krajšie slnko, ktoré sa hralo s obrazom na hladine neďalekej rieky. Ách skoro ako v romantickom filme, vzdychla som si. Len škoda že som hlavnou aktérkou iba ja sama. Pousmiala som sa. Zhora sa na mňa niekto zamračil. Dobre Pane Bože, máš pravdu, som ticho, jasné že si najlepší partner ale ! Žiadne ale, počula som opäť. Musela som sa zasmiať, je vážne žiarlivý, pomyslela som si. Blížila som sa k semaforu. Väčšina ľudí prebehla na červenú. Pridala som sa k rebelom a prebehla aj ja.
Kde tí ľudia berú odvahu? Neboja sa azda smrti ? Zdalo sa mi to absurdné ale bežala som pomedzi autá a snažila sa cítiť dobrodružne. Nebolo to moc dobrodružné, behať na červenú pomedzi autá, ale, keď už som sa odhodlala, povedala som si, že to jednoducho bude dobrodružné, ako vo všetkých tých bláznivých romantických amerických komédiách typu Denník Bridget Johnesovej. Cítila som sa ako všetci tí ľudia ,ktorí na konci splašene bežia hlava-nehlava za svojou stratenou láskou...
Ja som bežala za svoju novo-staro objavenou láskou. Čakal ma tam feši urastený tridsiatnik, ktorý prišiel z ďaleka len kvôli mne. No mohla som odmietnuť?  Mal neodolateľný pohľad a skutočnú charizmu. A navyše, mal zázračnú schopnosť skryť sa do malého kúska chleba. Bláznivé ? Možno ani nie.
Rande prebehlo ako obvykle. Vlastne až na jeden malý moment. Ktosi sa na mňa usmial. Z prednej lavice kostola, nie, nezdá sa mi to. Mala tmavé vlasy a veľmi milú tvár. Odkiaľ ju len poznám? Rozmýšľala som. Nie, pomýlila si ma alebo sa na mňa usmiala v rámci sesterskej kresťanskej lásky. Tak to v chrámoch predsa býva či nie ? Netušila som ako veľmi som sa mýlila a ako tento malý úsmev zmení môj život a tiež to, že to nebola len náhoda...Och, ako málo som vtedy len vedela a tušila.
Po omši som sa snažila vypariť čo najrýchlejšie . Bolo tam príliš veľa ľudí a čakala som, kedy ma kto rozpučí. Rozhodla som sa použiť bočný východ a zrazu tam stála. Milá, usmievavá, prišla priamo ku mne a pobozkala ma na obe líca. Hm, Francúzsky to robia len dobrým priateľkám, je to pocta, len škoda, že neviem o koho ide. Rozhodla som sa využiť svoj šarm a tak som sa usmievala tiež od ucha k uchu. Laura videla som ťa na tanečnom, som rada že Ťa vidím, ako sa máš ?Tanečný, tanečný, pondelok večer, je to to na čo myslím? Ako to, že si ma z tých šesťdesiatich ľudí zapamätala? Práve mňa?
Nechápala som. Ja som si ju nepamätala vôbec. Začal sa príjemný rozhovor o škole, o bývaní. A zrazu som si uvedomila že som našla osobu, ktorá je na rovnakej vlnovej dĺžke. Milé, pomyslela som si a už som vlastne chcela odísť. Keď tu zrazu....ktosi do mňa zhora zase štuchol. Nie Pane Bože, odvrkla som, čo si o mne pomyslí ? Nie, budem trápna ! Dosť, kašlem na to...otočila som sa a vzápätí pretočila neuveriteľnou rýchlosťou naspäť s otázkou, Caroline prosím ťa, je to asi hlúpy nápad, ale nechcela by si ísť s nami, so mnou a mojou kamoškou Karlou do Lúrd?
Päť minút rozhovoru, jeden kostol, šibalský Boh, dve dievčatá, dva svety, jedna spoločná viera, jedna osudová otázka ... a tom som netušila, že všetko sa zmení. Že Boh má v zálohe čosi viac. Že plánuje viac. Že túži po dobrodružstve rovnako ako ja, že ani Jeho nebavia štatistiky a nudné čísla, ale že hľadá čosi živé, čosi čo má šťavu.
Je dobrodruh. Ale to som pochopila až o dva týždne neskôr keď som sa vydala na ďalekú cestu do chladného pohoria, do kraja, kde sa pred rokmi nebo dotklo zeme neopísateľným spôsobom a navždy zmenilo svety miliónov ľudí.
Ale o tom viac v pokračovaní...  