Nikdy som sa nezúčastnil nijakého vnútrocirkevného
konfliktu.
.....
Keďže som promoval v dogmatických vedách,
viem, čo je to katolická dogmatika
a aký je predmet jej záujmu.
Tým, ako o nej hovorím,
sa nesnažím prispôsobyť reči sveta,
ale dogmatika je podľa mňa umenie,
ako otvárať ľuďom zmysel pre tajomstvá viery.
.....
Dogmatika je podľa mňa umenie,
ako rečou v paradoxoch udržovať otvorené tajomstvo.
Znamená to ale tiež, že nič nie je dopredu dané,
že pri premýšľaní musí ostať otvorenou otázka,
ako treba rozumieť určitým výrokom Biblie alebo tradície.
Dogma nie je cieľovým bodom, ale výzvou,
ako novými slovami urobyť uchopiteľným to,
čo je neuchopiteľné.
Pokúšam sa svojim špecifickým jazykom porozumieť dogmám,
ale nechcem vytvárať dogmy nové.
Žiadnu z dogiem neodmietam.
Ani z Písma svätého alebo z tradície nič neodmietam,
ale sa pýtam: "Ako to mám rozumieť a aký je zmysel
toho alebo onoho?"
Samozrejme sú také skutočnosti a tradície,
ktoré už dnes nemajú veľký zmysel a ktoré relativizujem,
ale nikdy nehovorím proti niečomu a vždy sa snažím
interpretovať veci v pozitívnom kontexte.
Kladiem si predovšetkým otázku:
Aká skúsenosť je za určitými biblickými vyjadreniami?
Aká skúsenosť je vyjadrená v určitej dogme?
K akej skúsenosti viedla tá alebo ona
asketická alebo liturgická prax?
A ako sa k takejto skúsenosti dnes môžem priblížiť?
Musím snáď rituály, liturgické úkony alebo biblické
výroky vysvetliť nanovo, aby som ich pochopil
a aby sa stali uzdravujúcimi pre mňa
a pre druhých?
......
Ako som povedal, dogmatika je určitý druh umenia.
......
Na Rahnerovej teologií si práve vážim to, že neruší to staré,
ale sa otvára niečomu novému.
To je umenie teológie, a nie povedať,
že čo si teológovia mysleli v posledných päťsto rokoch
alebo pred tisíc rokmi, bolo zlé a my teraz máme
úplne iné názory.
S takým postojom niečo lámem a príliš veľa odhadzujem.
Skôr je potrebné hľadať nové spojenia
moderných výrazou s tradíciu.

Voľný preklad
Anselm Grun