Mali by sme dbať nie na to, aby boli väčšie
kostoly a chodilo tam viac ľudí,
ale dbať by sa malo na to, aby cirkev bola prítomná,
aby jej hlas zaznieval v prospech tých,
ktorých nik nepočúva.
Aby túžby ľudí neuspokojovali krysy,
potkany, manipulátory.
Je to otázka zdravej teológie a spirituality.
Zodpovednosť za svet, to podľa mňa
je najdôležitejšia úloha cirkvi.
V katolickom prostredí sú nové náboženské
skupiny s čerstvou dynamikou.
Dnes nejde o to, ukázať svet čierno-bielo,
ale o umenie uvidieť skutočné potreby ľudí
a nebezpečia, ktorým sú vystavení.
Nebezpečno hrozí práve vtedy, kde si myslíme,
že všetko už vieme a povyšujeme sa nad druhých.
Takí ľudia sú na druhej strane veľmi úzkoprsí,
znervóznia, akonáhle prekročíš ich osobný kruh.
Niektorí ľudia si napríklad myslia,
že homeopatia je od diabla.
Zrazu je diabolské všetko možné, ale táto fixácia,
keď človek zrazu vidí všade diabla,
je jednou z podôb strachu.

Ľudové církvi sú vždy v nebezpečí, že sa rozriedia,
kým "slobodné círvi" alebo nové spoločenstvá,
majú omnoho jasnejšie obrysy.
Priťahujú predovšetkým mladých ľudí, čo je dôležité.
Na strane druhej sa zaoberam tým, ako v rámci
našej cirkvi spojiť jasnejšie obrysy a tvar
s otvorenosťou a slobodou.

Voľný preklad
Anselm Grun - prevzaté