Fundamentalizmus dnes neprichádza z hora, ale skôr zdola
a skoro vždy to súvisí so strachom.
Strach a úzkoprsosť, obavy a neistota sa často
obliekajú do mocenských ambícií.
Ľudia zneužívajú svoju zbožnosť,
aby si Boha omotali okolo prsta.
Nakoniec túžia po sebapotvrdeni cez Boha.
Nechcú sa stretnúť s Bohom a vystaviť sa tejto šanci,
ale využívajú Boha k sebapresadeniu.
Nechcú sa meniť, sú už predsa dávno na správnej ceste.
To je tiež istý druh samospravodlivosti,
mám pravdu a ostatní sú vedľa.
U ľudí s fundamentalistickými sklonmi vnímam,
že u nich hraje rolu vnútorné zranenie,
chýba im ich vlastný stred.
V dôsledku toho majú strach sami zo seba
a aj strach pred svojim vnútorným zmätkom.
.....
Mám skúsenosť, že ľudia, ktorým chýba stred,
stanú sa veľmi ľahko rigorozními alebo laxními.
.....
Ide o to, pomôcť im nájsť správny stred,
aby sa dostali do kontaktu so sebou samými.
Akonáhle sa človek dotkne svojho bytostného Ja,
prestane cestovať od fundamentalizmu
k bezbrehému liberalizmu.

prevzaté, krátené,
voľný preklad Anselm GRUN