Už dlhšiu dobu tu v diskusiách pozorujem jeden jav hodný zamyslenia. Niektorým ľuďom môžte predložiť v diskusii akékoľvek relevantné a pádne argumenty, ktoré poukazujú na to, že ich názory sú mylné, no oni napriek tomu budú zotrvávať v presvedčení o pravdivosti svojich mylných názorov miesto toho, aby sa úprimne a racionálne zamysleli nad pravdou.
Tento jav pozorovali predo mnou samozrejme aj rôzni iní autori. Vzhhľadom na to, že nemám dostatok času na to, aby som mohla o tejto téme napísať podrobnejší blog - prinášam tu zaujímavý článok Petra Isteníka z internetového portálu s názvom POUŽIME ROZUM.

EFEKT OPAČNÉHO ÚČINKU - BACKFIRE EFFECT

Ak sa ukáže, že vaše vnútorné postoje a názory boli založené na nejakom mylnom tvrdení, dokážete ich pod váhou faktov zmeniť ?

V reálnom svete je to žiaľ tak, že pod váhou opačných argumentov, akokoľvek založených na faktoch a dôkazoch, ľudia zotrvajú na svojich omyloch. Dokonca sa potom svojich omylov držia ešte viac než predtým.

Backfire effect, voľne preložené ako „efekt opačného účinku“ je pocit, keď vám niekto povie, že ste sa mýlili v zásadných detailoch vašich názorov. Ten nepríjemný stav dotknutosti, ktorý sprevádza predstava, že ste sa celý čas držali nejakého výmyslu. Je predsa možné, že na ňom bolo niečo pravdy, alebo?

Jeden by povedal, že by bolo rozumné, ak by sa ľudia pod váhou dôkazov spamätali a zmenili svoje predstavy, veď pre riešenie problémov je dobré mať po ruke správne informácie. Lenže Backfire effect spôsobí, že človek namiesto toho, aby spochybnil vlastné hlboké presvedčenia pod váhou dôkazov, iracionálne spochybňuje práve predložené fakty. Presvedčenie a názory sú to, čo tvorí charakter a nechať si to vziať by bolo ako stratiť seba.

Výhovorky

Backfire effect spôsobuje zvláštnu ideovú slepotu, vďaka ktorej človek pripustí iba informácie, ktoré súhlasia s jeho presvedčením. Nyhan a Reifler zostavili štúdiu, kde sa skúmaných osôb spýtali na ich názory a postoje a následne im ponúkli sfalšovanú správu. Zúčastnení mali ohodnotiť, na škále od 1 do 5, nakoľko s danou správou súhlasia. Neskôr im ukázali opravnú správu, ktorá pôvodnú správu negovala ako chybnú. Výsledok? Vzdelanejší a liberálnejší účastníci mali tendenciu odmietnuť chybnú správu a súhlasiť s opravnou. Ostatní, ktorým sa pôvodná správa takpovediac hodila do krámu ich názorov, súhlasili s pôvodnou správou.

Situáciu následného Backfire efektu je možné ilustrovať podobným argumentom, ktorým najčastejšie trpia ľudia osvojujúci si fantasticky nemožné tvrdenia:

Povedzme, že pôvodná (klamstvo) správa hovorí:

„Človek XY je tajným agentom vykonávajúcim technologickú špionáž v oblasti alternatívnych zdrojov energie.“

Opravná správa hovorí:

„Dôkazy ukázali, že človek XY je obyčajným technickým asistentom ktorý nemá nič spoločné s výzvednými službami.“

Tí, čo verili pôvodnej správe, svoj postoj nezmenili, miesto toho vytvorili seba-obhajujúci argument, ktorý by v tomto prípade mohol byť: „Podľa mňa je človek XY špión a tá druhá správa sa nás snaží zmanipulovať.“ Alebo: „Tie dôkazy sú dobre sfalšované, pretože tieto tajné spoločenstvá majú dosahy všade.“

Čo z toho vyplýva? Nezáleží kam solídne argumenty, fakty a dôkazy ukazujú, ak dotyčnému človeku nesedia so svetonázorom.

Hlboké priekopy

„To je vec názoru.“ alebo „Každý nech si spraví názor sám.“ Keby ste mali rozmýšľať nad prekážkami v komunikácii, ak odmyslíte cudzie reči, potom je BACKFIRE EFFECT jedným z najväčších, hlboká priekopa v určitých prípadoch takmer neprekonateľná. Ani ten najlepší dôkaz nezmení názor hlboko presvedčeného človeka a každý snáď pozná prípad, kedy lámal palicu či mávol rukou a tému radšej už nenačínal.

Je na každom kroku, doma, v práci, v kaviarňach a baroch, medzi generáciami, medzi kultúrami, medzi športovými fanúšikmi, medzi vlastníkmi mobilných telefónov či počítačov, medzi čitateľmi, medzi vyznávačmi papučovej kultúry.

Použime rozum

Ak fakty ukazujú jedným smerom, ani najsilnejšia ignorancia ich nezmení, akurát uvrhne človeka mimo reálny svet. Čo s tým?

Treba uznať, že možno sa s tým globálne nedá nič robiť. Ľudia si svoje názory pestujú na rôznom substráte a zdá sa (možno je to len fatamorgána), že kvalita toho substrátu akosi klesá. Ak ste k sebe úprimní, môžete začať aspoň sami od seba.

Je jednoduchšie ak samotný základ, na ktorom staviate svoje názory podrobíte kritike. Keď idete budovať stanovisko k závažnej téme, mali by ste sa informovať čo najviac a nič nenechať na náhodu. Čím precíznejšie hodnotíte myšlienky, ktorých sa chcete prvotne zmocniť a prijať ich za svoje, tým skôr sa vyhnete sklamaniu, ak vám niekto dokáže, že boli chybné. Ak sa to aj stane, budete schopní sa tohto efektu zbaviť oveľa rýchlejšie, než ak by ste ostali naivní. Žiaľ sa ho nikdy celkom na dobro nezbavíte.

Obísť Backfire

Aby ste obišli váš vlastný alarm a poučili sa čo najskôr, mali by ste od oponenta chcieť:
Jasne formulovať, kde ste urobili chybu, prečo ste ju urobili / prečo sú vaše argumenty chybné a na základe čoho, akých faktov. (Kritika v štýle „toto sa mi nepáči“, nie je kritika, potrebujete dôvod, aby ste to vedeli zhodnotiť.)

Sami by ste sa mali snažiť čo najprecíznejšie zhodnotiť fakty a obsah protiargumentov voči vašim vlastným.
To isté by ste mali skúsiť poskytnúť tým, s ktorými diskutujete. Keď to nevyjde podľa predstáv, môžete si aspoň povedať, že ste poskytli najlepšie možné argumenty, ktoré ste mali.

Nie je hlúpy ten, kto sa učí na vlastných chybách, ale ten, kto sa zo svojich chýb nepoučí.