Slnko: skúsenosť numinózneho a stredu

Videli sme, aké dôležité je slnko pre prirodzenosť orla.
Ani muž, ktorý tak miloval vtákov, ani preparátor, ani prírodovedec,
i keď sa tak veľmi namáhali, neboli schopní prebudiť
vnútorné jadro orla. Pokým sa v očiach i srdci orla opäť
nezrodilo slnko, nebol schopný vzlietnuť. Ale hneď ako do neho
preniklo slnko, cítil sa silný. Roztvoril mohutné krídla, zmeral
priestor a vrhol sa do dobrodružstva oslobodzujúceho letu.
  Čo však znamená slnko pre nás ľudí? Slnko je takpovediac
kráľom našej planetárnej sústavy. Okrem toho je aj veľkým
symbolom, presahujúcim kultúry a spájajúcim všetky otázky
o živej syntéze - pričom ľudia si od tejto syntézy sľubujú svetlo,
teplo a zmysel svojho života.
Slnko má funkciu centrálneho archetypu. Ten súvisí
s usporiadaním a harmóniou všetkých psychických síl.
Podobne ako všetky planéty slnečnej sústavy obiehajú okolo
Slnka, aj archetyp slnka necháva okolo seba krúžiť všetky
významy ako svoje satelity. Je živým žiariacim stredobodom
nášho vnútorného života. A v samom strede tohto stredovekého
bodu sa nachádza Boží obraz, Boh sám. Slnko je sprítomnením
par excellens numinózneho* v nás - toho, čo sa v afro-
brazílskych náboženstvách nazýva axé**.
  Všetci máme skúsenosť numinózneho. To znamená, že zakusujeme
seba samých ako jeden celok. Preto v skúsenosti numinózneho
tkvie aj obrovský potenciál zmien. Keď sa dvaja
ľudia do seba zamilujú a vzplanie v nich vzájomná vášeň
a láska, prechádzajú skúsenosťou numinózneho. Alebo keď je
niekto v existenciálnej kríze a stretne človeka, ktorý mu ukáže
svetlo, potom aj on môže povedať, že zažil skúsenosť numinózneho.
Alebo keď sa žena či muž ocitne v telesnej blízkosti
charizmatického človeka, vďaka jeho prorockému slovu,
odvážnemu správaniu, nežnej a zároveň silnej osobnosti
plného vyžarovania, ani tu nie je ono numinózne ďaleko.
Vo všetkých veciach, podobne ako v celom vesmíre, zažívajú
ľudia prítomnosť posvätného a božského. Detské oči, ale aj
vlastné srdce - to sú dve hlavné brány, ktorými sa numinózne
dostáva do nášho života.
  Numinózne nie je vec. Je to ozvena vecí v nás, ktoré - práve
preto, že sa nás dotýkajú - stávajú sa niečím  drahocenným.
Odrazu sú veci hodnotami a symbolmi, ktoré sa nám hlboko
vnútri prihovárajú. A keďže sú symbolmi ukazujú za seba,
na inú dimenziu, na niečo  nevysloviteľné, čo však naše
vedomie jasne cíti. Ide o čosi, čo všetko nesie a ovláda.
Veci, ktoré na jednej strane zostávajú tým, čím sú, na druhej strane
sa stávajú symbolmi a sakramentálnymi veličinami. Toto je
dôvod, prečo nás jednak vábia a fascinujú, a jednak napĺňajú
bázňou a hlbokou úctou. Vytvárajú v nás nový stav vedomia,
rozširujú dimenzie nášho vnímania a srdca.
  Numinózne utvára vnútorné slnko, žiariaci stred našej exis-
tencie. Stred je danosťou v celku nášho života, ktorý je tu vďa-
ka sebe samému. Stred v nás hovorí. Napomína nás i posilňuje.
Je naším vnútorným učiteľom, veľkým mudrcom, čo nás všade
sprevádza. Žiadna moc ho nedokáže zničiť. Je tým najlepším,
najuzavretejším, najsätejším v nás. Je naším tajomstvom, kto-
ré sa dotýka tajomstva sveta, ako aj Božieho tajomstva.
  Na základe skutočnosti, že vyžaruje a dáva teplo, ho v se-
be identifikujeme so slnkom. Všetci veľkí mystici poznajú prí-
tomnosť nevýslovnej slnečnej reality v duši. Svätá Terézia
z Avily, veľká španielska mystička 16. storočia, píše:
"Slnko neustále žiari v duši a jeho lúče nemôže nič poškodiť."
a: "Slnko je stále tu, aby nám dávalo bytie."
  Samozrejme, človek sa pred volaním slnka a stredu môže
uzavrieť. Môže ho popierať. Nikdy však nedokáže slnko v se-
be zhasnúť. Slnko je stále tu, zostáva centrom prebývajúcim
vnútri duše. Vytvára základ, na ktorom spočíva duševno-du-
chovná dimenzia človeka. Je antropologickou základňou spirituality.
  Náš duchovný život má status prirodzenej energie.
Žije v nás mohutnosť inštinktu, čo do intenzity porovnateľného
s pohlavným pudom, dychtením po poznaní a moci, túžbou
pretrhnúť tabu a snahou prekonať sám seba. Dôležité pritom
je, že v duchovnom živote nejde o niejaký inštinkt sdpome-
dzi mnohých. Duchovný život je základným inštinktom, ktorý
panuje nad všetkými náklonnosťami.
  Ešte raz: duchovný život predstavuje objektívny antropo-
logický údaj, ktorý predchádza vedomiu a je nezávislý od na-
šej vôle. Človek má od prírody svoje vnútorné jadro. A v tom-
to vnútornom jadre prebýva slnko a ono numinózne.