lazar44·17.06.2013 10:08

@m77m
Chcel som ti tu pridať niečo celkom iné.
/ Čo to vlastne vieme? /
Anselm Grun OSB
: ... "horlivci" ?
Keď niekto ku mne hovorí s akýmsi misionárskym vedomím, často to vnímam ako nátlak. Poznám ľudí, ktorí si myslia, že musia obrátiť celý svet. No keď sa im bližšie prizriem, mám dojem, že bez svojej misionárskej zanietenosti nie sú ničím. Sami seba vnímajú sa len podľa svojho misionárskeho poslania. Uvedomujem si, ako mi často idú na nervy. A mám dojem, že svoju vlastnú neistotu a pochybnosti vo viere prekonávajú tým, že sa usilujú druhých obrátiť na svoju vieru. Za ich misionárskou horlivosťou sa často ukrýva strach, že by ich vlastná viera mohla byt len fatamorgána. Aby sa vyhli tomuto strachu, musia každého, kto im vojde do cesty, presviedčať o vlastnej ceste. Takto „typický misionár" nepripustí názor iných. Cíti potrebu obsiahlo a zoširoka vysvetľovať, ako musím veriť a k akému hnutiu sa musím pridať, aké metódy meditácie mám praktizovať, čím sa mám živiť. Inak pôjde všetko dolu kopcom. Takí misionári často zanechávajú vo mne pocit viny, ak neprijmem ich posolstvo.
Vôbec nie je jednoduché sa od nich dištancovať a veriť vlastným pocitom.

Prevzaté: "Bojovník a priateľ."
Anselm Grun OSB


Pridal lazar44 dňa 10/08/2012 01:27 Uprav 3 komentáre
Archetyp figliara
Často vystupuje figliar v podobe človeka. Odhaľuje nám naše tienisté stránky. Je ako panáčik na gumičke, ktorý sa vždy znova objaví, keď sa už-už ideme identifikovať sa so svojou úlohou. Nedovolí, aby sme si niečo nahovárali. Figliar je napokon duchovnou bytosťou. Chráni nás pred tým, aby sme sa nenadúvali vo svojej viere a nepovyšovali sa nad druhých. Pripomína nám, že sme ľudia. „Zdravú vieru charakterizuje humor, schopnosť smiať sa sám na sebe; chladná prudéria vládne naopak v chorobnej nábožnosti. (Arnold, s. 215) Cirkev v stredoveku slávila slávnosť bláznov. Volil sa na nej biskup detí a pápež bláznov. Náboženstvo zjavne potrebuje nejakého blázna, aby neskĺzla do dogmatizmu a fundamentalistického pridržiavania sa tradícií.
Má prístup k hlbokej duchovnej múdrosti. Zostúpi dolu, do podsvetia, do sveta vlastných tieňov, aby všetko, čo leží ukryté v hĺbke, vyšlo na svetlo. To je skutočný význam božského figliara, aby nám humorným spôsobom odhalil pravdu o nás a povzbudil nás s pokorou zostúpiť do ríše tieňov vlastnej duše a vyniesť na svetlo všetko, čo by sme najradšej potlačili.
Keď sa muži stretnú, často si rozprávajú vtipy. Ženy sa niekedy hnevajú, že sa smejú povrchným či hrubým vtipom. No muži majú potrebu spoločne sa zabávať. Aj keď sú tieto vtipy niekedy na úkor žien alebo na úkor mocných, vyjadrujú nimi potrebu nebrať život príliš vážne, na chvíľu sa vymaniť z tvrdého sveta povolania, z pátosu prehnanej spirituality, ktorá sa sama berie príliš vážne. K mužskej existencii patrí i humor. Muž potrebuje figliara, ktorého nosí v sebe, aby dokázal pokojne žiť na tomto svete. Bez figliara by sa len s hnevom umáral nad situáciou tohto sveta. No, samozrejme, aj figliar má tienistú stránku. Všetko zosmiešňuje a vyhýba sa zodpovednosti. Vždy potrebuje oba póly: pripravenosť bojovať proti každej neprávosti sveta a zároveň vnútornú slobodu, ktorú predstavuje figliar vo vzťahu ku všetkému. Skutočný figliar strháva masky zo všetkého falošného a nespravodlivého na tomto svete. A strhnutie masky je neraz účinnejšie ako násilný útok. Kto neústupne proti niečomu bojuje, býva často do boja príliš zažratý, a nedostane sa ani o krok ďalej. Kto odhalí neprávosť, pripraví ju o moc. Humor je úžasnou silou. No i dnes ešte politici radi vystupujú s veľkým pátosom. Tam je potrebná kritická funkcia figliara, ktorí odhalí pátos ako pokus o manipuláciu s ľuďmi.

"Bojovník a priateľ."
krátené
Anselm Grun OSB

Naposledy upravil lazar44 dňa 2013-06-17 11:12 GMT

malimes14·17.06.2013 13:04

lazar44

Drahy Lazar

Pise sa: Blahoslaveni placuci, lebo oni budu vyslysani.

Ale plakat nad sebou je zacarovany kruh, kruh negativnej sebalasky, z ktoreho nieto uniku.

Su na to 3 lieky:
1. Otec mi vravieval ked mi bolo tazko. Vezmi lopatu do ruky a nieco urob. Praca lieci.
2. Myslim, ze Teba trapi nestastna laska - preto sa pozhovaraj s nejakou kamaratkou a vyzaluj sa.
3. Mne osobne pomaha, ked viem i v svojej bolesti mysliet na ineho, ktory to mnohokrat ma omnoho tazsie ako ja.

Ver mi: Laska oslobodzuje a IBA laska.

Najlepsie myslim urobis ako urobis vsetky 3 veci: Manualna praca, vyzalovat sa a sucit nad inym. Mne osobne to pomaha. Viem, ze je to tazke ale ako chlap chlapovi ti radim prave toto. Muza nectia slzy, IBA ak ich roni kvoli inemu cloveku, na ktorom mu zalezi.

Prepac, ak moje slova su tvrde, ale taka je niekedy laska. Vyzaduje obete - ale Pan ta odmeni, tomu mozes verit. Mna este nesklamal.

lazar44·18.06.2013 04:50

@m77m
Nuž, našiel som to.

Čo to vieme?
Karl Rahner, jeden z najvýznamnejších teológov našej doby,
napísal krátko pred svojou smrťou dopis, mladému nemeckému narkomanovi,
ktorý ho požiadal o pomoc. Ten mu napísal:
„Vy teológovia hovoríte o Bohu,  ale aký význam môže mať tento Boh pre mňa?
Ako mi tento Boh môže pomôcť zbaviť sa závislosti na drogách?“
Rahner mu odpísal:
„Musím sa vám s úprimným srdom  priznať,
že pre mňa Boh je a vždy bol, celkom  tajomstvo.
Nerozumiem tomu, čo to Boh je. Nik nie je schopný tomu porozumieť.
Máme isté náznaky, tušenie;  a robíme váhave,
celkom nepostačujúce pokusy vyjadriť tajomstvo slovami.
Ale neexistuje žiadné slovo, žiadná veta, ktorá by to mohla vyjadriť.“
A keď hovoril ku skupine teologov v Londýne, povedal Rahner toto:
„Úlohou teologa je vysvetliť všetko prostredníctvom Boha,
a vysvetliť Boha ako niečo nevysvetliteľné.“
Nevysvetliteľné tajomstvo. Nevieme a nedá sa to vyjadriť.
Hovoríme:  „ Ó....   Ó....“
Slová nám len ukazujú smer, nie sú to popisy.
Bohužiaľ  ľudia upadajú  do modlárstva ak si myslia,
že Boh je  totožný s týmto slovom.
Ani človek, strom, list alebo zviera nie je totožný so slovom,
ktoré ho pomenúva.
...............
Jeden medzinárodne uznávaný biblista mi povedal:
„Môj Bože, keď vás počúvam, pochopil som, že som celý život
uctieval modlu!“  Povedal to celkom otvorene.
Nikdy ma nenapadlo, že uctievam  modlu!“
„Moja modla nie je z dreva alebo z kovu.
Bola to mentálna modla.“
A títo modlári sú najnebezpečnejší. (Sú aj na týchto stránkach.)
Materiál, s ktorým pracujú, keď vytvárajú Boha, je veľmi chúlostivý – myseľ.
....................
Dag Hammarskjöld, bývalý generálný tajomník Spojených národov,
to veľmi pekne vyjadril:
„Boh neprestane existovať toho dňa, keď prestaneme veriť na osobné božstvo.
Preto ale my umierame, keď náš život prestane osvetľovať slabnúca žiara úžasu,
ktorý sa každý deň obnovuje a ktorého zdroj je za hranicou celkového chápania.“
Nemusíme sa hádať  kvôli nijakému slovu, pretože „Boh“
je len slovo, pojem.
Nikdy nie sú spory kvôli skutočnosti;
spory sú kvôli názorom, pojmom, súdom.
Opusťte svoje pojmy, opusťte svoje názory,
opusťte svoje predsudky, opusťte svoje súdy a vtedy to uvidíte.
„Quia de scire non possumus quid sit, sed
quid non sit, non possumus considerare de deo, quo-
modo sit sed quomodo non sit.“
Toto je predslov Tomáša Akvinského k jeho  Summa Teologica:
„Keďže nemôžeme vedieť, čo Boh je, ale skôr čo nie je,
nemôžeme teda ani uvažovať o tom, aký je, ale skôr aký nie je.“
A jeho komentár k (O svätej trojici),
kde hovorí, že najvyšší stupeň poznania Boha je
poznať ho ako nepoznaného,  tanquam ignotum.
A vo svojej Questio disputate de Potentia Dei (O moci Božej) píše:
„Toto je vrchol ľudského poznávania Boha – poznať, že Boha nepoznáme.“
......
Konečnou fázou v poznávaní Boha je teda poznať, že nevieme.
Naše najväčšie nešťastie je, že toho vieme príliš veľa.
Teda myslíme si, že vieme, to je naše nešťastie.
Preto nemôžeme nič objaviť.
Tomáš Akvinský nie raz povedal:
„Všetko ľudské úsilie mysle nedokáže vyčerpať podstatu jednej muchy.“

Prevzaté a krátené z knihy: „Bdelosť.“

Možno v tom nájdeš niečo,
čo ťa obohatí.

Naposledy upravil lazar44 dňa 2013-06-18 06:07 GMT

lazar44·18.06.2013 04:58

@disk

Konečnou fázou v poznávaní Boha je teda poznať, že nevieme.
Naše najväčšie nešťastie je, že toho vieme príliš veľa.
Teda myslíme si, že vieme, to je naše nešťastie.
Preto nemôžeme nič objaviť.

lazar44·18.06.2013 05:04

@malimes
Tvoj otec bol múdry muž.
No od tej lopaty ma už bolia ruky.
A netrápi ma ani odmietnutie.
Som rád, že som si nezbabral život.
Ale aj tak, ďakujem za rady.

lazar44·18.06.2013 10:58

@disk
V jednom predošlom príspevku som použil jeden z tvojích
výrazov. Iste si už naň zabudla.
Pisateľ príspevku, možno ho aj poznáš,
neprimerane naň reagoval.
Asi som trafil do čierného.
Opravil som text. Aby to neurážalo.
A vieš, čo tým chcem povedať tebe?
"Slovo má ľahkosť vetra, ale silu hromu."
Používaš slová, výrazy, ale cítiš sa veľkolepo.
Pritom ubližuješ a si výplodom, karikatúrou
pravovernosti.
Hovoril by Ježiš, ako ty?
A ON bol niekto.

lazar44·21.06.2013 19:36

: ... "horlivci" ?
Keď niekto ku mne hovorí s akýmsi misionárskym vedomím, často to vnímam ako nátlak. Poznám ľudí, ktorí si myslia, že musia obrátiť celý svet. No keď sa im bližšie prizriem, mám dojem, že bez svojej misionárskej zanietenosti nie sú ničím. Sami seba vnímajú sa len podľa svojho misionárskeho poslania. Uvedomujem si, ako mi často idú na nervy. A mám dojem, že svoju vlastnú neistotu a pochybnosti vo viere prekonávajú tým, že sa usilujú druhých obrátiť na svoju vieru. Za ich misionárskou horlivosťou sa často ukrýva strach, že by ich vlastná viera mohla byt len fatamorgána. Aby sa vyhli tomuto strachu, musia každého, kto im vojde do cesty, presviedčať o vlastnej ceste. Takto „typický misionár" nepripustí názor iných. Cíti potrebu obsiahlo a zoširoka vysvetľovať, ako musím veriť a k akému hnutiu sa musím pridať, aké metódy meditácie mám praktizovať, čím sa mám živiť. Inak pôjde všetko dolu kopcom. Takí misionári často zanechávajú vo mne pocit viny, ak neprijmem ich posolstvo.
Vôbec nie je jednoduché sa od nich dištancovať a veriť vlastným pocitom.

Prevzaté: "Bojovník a priateľ."
Anselm Grun OSB

lazar44·13.01.2014 09:34

@jeremiah
Ty celkom ignoruješ závery II. Vatikánskeho koncilu?
Odmietaš zbližovanie s inými náboženskými vyznaniami?
Uf!