Arabský obchodník s ťavami prechádzal Saharou.
Na noc nechal postaviť stan. Otroci zatĺkli do zeme
kolíky a k nim priviazali ťavy.
Potom prišli za pánom a povedali:
"Máme len devätnásť kolíkov, ale tiav máme dvadsať.
Ako máme priviazať tú poslednú?"
Obchodník im povedal:
"Ťavy sú hlúpe zvieratá.
Predstierajte, že ťavu priväzujete, a ona ostane
celú noc na svojom mieste."
Tak to aj urobili. Ťava zostala na svojom mieste,
čo všetkých presvedčilo, že ich pán mal pravdu.
Na druhý deň ráno, keď zbalili stan a chceli
sa vydať na cestu, prišli za pánom a sťažovali sa,
že tá nepriviazaná ťava odmieta sa pohnúť.
A pán im povedal:
"Zabudli ste ju odviazať."
A oni odpovedali:
"Ach, áno," a predstierali, že ju odväzujú.

A toto je obraz ľudského údelu.
Bojíme sa vecí, ktoré neexistujú.
Sme uviazaní k veciam, ktoré neexistujú.
Sú to ilúzie. Sú to lži.
Je to len naše presvedčenie. Nie je to skutočnosť.
 Tie bolesti, ktoré prežívame kvôli veciam,
ktoré máme - presvedčili sme sami seba,
že na nich závisí naše šťastie, ale nie je to pravda.
Jednoducho, nie je. Ale my to nechceme vidieť.
Pozrite na mystikov - povedal by som, že tomu rozumejú,
pretože sami niečím podobným prešli.
Žasnú, ako ľudské bytosti trpia sebaklamom,
ako ľudia dokážu sami seba klamať.

Voľný preklad
z knihy Číra radosť