Nemravnosť je ako kvapka jedu v pohári dobrého vína. A hoci môže ísť o víno vynikajúceho ročníka, hoci môže lahodne chutiť, nepatrná kvapka jedu v ňom nás otrávi. A čím viac budeme piť takéto víno pre jeho dobrú chuť, tým viac si budeme otravovať svoj organizmus, až nás to napokon zabije.

  Milí priatelia, hoci to vôbec netušíte, aj váš vlastný vnútorný život už v dnešný deň prijal svoju kvapku jedu rozkladnej nemravnosti, či už prostredníctvom internetu, prostredníctvom filmov, kníh, časopisov, vtipov, rečí, piesní, alebo dokonca módy, ktorá dnes letí.

  Jed nemravnosti, obsiahnutý v tomto všetkom sa pomaly zhromažďuje vo vašej duši, otravuje ju, až ju napokon úplne otrávi. A práve o to ide temnote, ktorá za tým stojí. Ide jej o strhávanie ľudských duší do temna a ich konečný zánik v temnotách.

  Ale buďme konkrétni a pozrime sa na dve oblasti života, v ktorých sa doslova kupčí s tým pudovo najnižším, čo v človeku jestvuje.

  Pozrieme sa trebárs na reklamu. Súčasťou deväťdesiatich percent všetkej reklamy, či už v televízii, v tisícoch reklamných letákoch v našich  schránkach, alebo kdekoľvek inde je atraktívna a sporo odetá žena. Spojenie atraktívnej a sporo odetej ženy je už snáď neoddeliteľnou súčasťou reklamnej prezentácie každého nového modelu auta, prichádzajúceho na trh. Ide tu o zámerné a zákerné podprahové pôsobenie na spotrebiteľa, fungujúce asi takto:

  Takmer obnažená žena evokuje v prevažnej časti mužskej populácie čosi dráždivé. Čosi nízkym spôsobom príjemné a žiadúce. No a prostredníctvom určitého podprahového pôsobenia sa potom stáva pre spotrebiteľa nevedomky rovnako žiadúcim aj samotný výrobok, takýmto spôsobom prezentovaný. Túžba po jednom, a síce po atraktívne, sporo odetej žene, sa spája s túžbou po druhom, čiže po výrobku. Dve veci sa teda zlejú do jednej, čím sa pre spotrebiteľa stáva výrobok žiadúcim, a on ani dobre nevie prečo.

  Toto manipulatívne zdvojené pôsobenie je veľmi osvedčené a má pozitívny vplyv na zvyšovanie predajnosti výrobkov. Práve preto je v reklame  masívnym spôsobom stále využívané.

  Na jednej strane ide teda o cielenú manipuláciu s najnižšími pudmi človeka a s necnosťou nemravnosti, čo zvyšuje predaj, avšak na druhej strane ide o veľmi negatívny dopad na spoločnosť, pretože ju postupne čoraz viacej mravne rozkladá a ničí.

  Druhou oblasťou, kde sa cielene pracuje  s nemravnosťou je súčasná móda. Tvorcovia ženskej módy, či už prostredníctvom ženských časopisov, alebo ženských televíznych relácií celkom otvorene deklarujú, že moderná žena dneška má byť sexi. Že má byť určitým žiadúcim sexuálnym objektom, ktorý prostredníctvom módy rafinovane odhaľuje všetky vnady tak, aby žena svojim vzhľadom vyvolávala záujem a pozornosť mužov. Aby sa pre nich stala ešte viac atraktívnejšou a príťažlivejšou. Takéto sú súčasné módne trendy a na takomto ideovom a filozofickom základe vznikajú v dielňach súčasných módnych tvorcov nové módne kolekcie.

  V konečnom dôsledku však predsa len záleží na každej jednotlivej žene, ako sa postaví k vlastnému odievaniu. Či sa k nemu postaví povrchne a bezmyšlienkovite, v slepom a nekritickom prijímaní súčasných, mravne zvrátených módnych trendov. Alebo naopak, uprednostní odev oveľa ušľachtilejší a ľudsky dôstojnejší.

  Žena totiž prenikavo pôsobí už iba čisto svojim vonkajším zjavom. A práve týmto svojim vonkajším zjavom sa môže stať pre všetkých, ktorí s ňou prichádzajú denne do styku buď ukazovateľom cesty k pozdvihnutiu spoločnosti prostredníctvom mravného a ušľachtilého odevu, alebo naopak, sa pre nich môže stať  ukazovateľom cesty k úpadku prostredníctvom odevu, stávajúceho sa pre mnohých podnetom k nemravnosti.

  Kristus kedysi povedal asi toto: „Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoje oko, vylúpni ho a odhoď ho ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezoký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi očami upadnúť do zatratenia svojej duše.  

  Ak ťa ku hriechu nemravnosti zvádza tvoja ruka, odtni ju a odhoď ďaleko od seba, pretože je pre teba stokrát lepšie, keď vstúpiš bezruký do večnej radosti kráľovstva nebeského, ako keby si mal s obidvomi rukami upadnúť do zatratenia svojej duše.“

  Samozrejme, že nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vylúpol svoje oko a odťal svoju ruku. Ale rozhodne treba všetkých vyzvať k hlbokému zamysleniu nad týmito slovami, pretože z ich naozaj tvrdej formulácie vyplýva obrovská vážnosť dopadu zachovávania princípu mravnosti na celé naše bytie. A to dopadu mimoriadne pozitívneho v prípade mravnosti, alebo mimoriadne negatívneho v prípade nemravnosti.  

  Zavrime preto nepriepustne všetky brány našej duše a nevpúšťajme do nej rozkladnú nemravnosť, ktorá sa na nás v súčasnosti valí zo všetkých strán. Ktorej sú plné filmy, divadlá, knihy, časopisy, obrazy, reklama, móda, alebo internet.

  Zavrime nepriepustne brány svojej duše pred všetkým týmto jedom, aby sme sa tak stali osviežujúcimi oázami v dnešnej púšti nemravnosti.

  Snažme sa zachovávať svoje vnútro čisté, pretože len tak môžeme byť skutočne ľuďmi. Bez zachovávania čistoty vnútra a preto vnútorne zaplavení tisícorakými podnetmi nemravnosti sa totiž stávame len výsmechom človeka. Stávame sa len ľudskými kreatúrami, presiaknutými nemravnosťou a preto kráčajúcimi do náručia temna, ktoré nás tak zákerne otrávilo týmto  zhubným princípom.

  A dávajme si tiež dobrý pozor na to, aby sme sa aj my samotní nestali pre iných pokušením k nemravnosti. A to či už spôsobom svojho odievania, spôsobom svojej reči, alebo vecami, výtvormi a dielami, vychádzajúcimi z našich rúk.

  Lebo pre každého, kto sa pre iných stáva pokušením k nemravnosti znejú opäť veľmi výstražne tieto Pánove slová: „Veru hovorím vám, kto by bol pohoršením k nemravnosti hoci len pre jedného jediného z mojich najmenších, pre toho by bolo stokrát lepšie, keby si zavesil na krk mlynský kameň a skočil do mora“.

  A opäť samozrejme nechceme nikoho navádzať k tomu, aby si vešal na krk mlynský kameň a skákal do mora. Ale rozhodne je všetkých potrebné dôrazne vyzvať k tomu, aby si duchovne nevešali na krk balvan nemravnosti, ktorý ich ľudsky a osobnostne bude sťahovať do temných hlbín. Do hlbín, kde bude nakoniec úplne udusená ich vedomá osobnosť a celé ich vedomé bytie.

  A preto z najvyšších Výšin znejú naliehavo ku všetkým ľudským bytostiam, ktoré si chcú uhájiť svoju ľudskosť v dnešnom mori nemravnosti na Zemi tieto slová: „Udržuje krb svojich myšlienok čistý! Dbajte o čistotu svojho myslenia, svojho ctenia a svojho chcenia! Jedine takto budete schopní šíriť mier a dobro na Zemi a jedine takto budete môcť po odchode zo Zeme kráčať do večnej ríše kráľovstva nebeského, a nie do večného zatratenia vašej duše v ríši temnoty.

  V jednom z apokryfných evanjelií je napísané: „Ak je svetlo vo vás temnotou, aká hrozná musí byť temnota samotná?“

  Svetlom v nás je náš čistý a ušľachtilý vnútorný život. A toto svetlo v podobe čistého a ušľachtilého vnútorného života má osvetľovať všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú naši životnú púť, ako i našu základnú hodnotovú orientáciu. No a z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek potom nemôže kráčať nikam inam, ako jedine k Svetlu.

  Ak je ale svetlo v nás v podobe nášho čistého a ušľachtilého vnútorného života zakalené rozkladným princípom nemravnosti, stáva sa temnotou. A táto vnútorná temnota následne ovplyvňuje všetky naše kroky, všetky naše činy, všetky naše rozhodnutia, celú našu životnú púť a ovplyvňuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu.

  No a opäť z povahy veci samotnej celkom logicky vyplýva, že takýto človek nemôže kráčať nikam inam, ako práve do náručia temna. Do vražedného náručia temnoty, kde bude udusené jeho bytie, pretože podľahol rozkladnému princípu nemravnosti. Ten je totiž jedným z jedovatých šípov temnoty, vystreľovaných do duší a do vedomia ľudí, aby ním boli vnútorne otrávení, aby ich to strhlo nadol a aby mohli byť nakoniec zničení.

  Najdôležitejším poslaním človeka na Zemi nie je totiž jeho ekonomický prínos pre spoločnosť, ako sa dnes mylne nazdávame. Nie je ním ani jeho schopnosť zarábať peniaze, ani jeho možnosti využívania tisícorakých pôžitkov tohto sveta.

  Najvyšším poslaním človeka je jeho schopnosť kotviť Svetlo na Zemi! Schopnosť povznášať všetko jestvujúce smerom k Svetlu. Povznášať seba samého, svoj národ i celú planétu.

  Dbajme preto úzkostlivo, aby svetlo v nás bolo naozaj svetlom, a nie temnom. Dbajme preto, aby náš vnútorný život bol iba čistý a ušľachtilý, pretože jedine takto sme schopní napĺňať svoje človečenstvo. Jedine takto sa môžeme stať svetlom  sveta a povznášať smerom k Svetlu všetko okolo nás.

  Čo dodať na záver? Snáď iba tieto slová:

  Blahoslavení nech sú všetci ľudia čistého srdca, lebo oni sú požehnaním Zeme a ich je kráľovstvo nebeské!

  Nech sa ale trasú všetci ľudia srdca nečistého, lebo oni sú prekliatím Zeme a ich je kráľovstvo temnoty!

http://kusvetlu.blog.cz/  v spolupráci s M.Š.