aby získa späť ľudí, ktorých jeho podriadení vyštvali.
Máme na oddelení jedného "normovača",
ktorý sa správa ako majiteľ.
Poniektorí, čo viac vidíme do chodu fabriky,
dávame vedieť, že nesúhlasíme, ako naši manažéri konajú.
Tá istá firma vo vedľajšom štáte koná ináč.
Na miesta asistentov najali ľudí, čo ovládajú niekoľko jazykov,
sú odborníci vo viacerých odvetviach a umožnili im vychovávať
dorast. A u nás? V našej firme?
Do vedenia sa dostanú len tí, čo vedomostne a odborne nepredčia
tých, čo ich povýšia do manažérskych funkcií.
Panuje tu rodinkárstvo. Nie schopný odborník,
ale blízky rodinný príslušník.
Náš normovač mi odkázal:
Keď si v nejakom "spoločenstve", spoločnosti,
tak tam platia isté pravidlá, ustanovenia, nariadenia.
A keď s nimi nesúhlasíš, tak odtiaľ odídeš. Nie je to tak?
Nie, nie je to tak. Prečo by som mal odísť?
Prečo by som sa mal podriadiť výmyslom normovača.
Ja tie jeho výpotky k životu nepotrebujem.
On potrebuje tých, čo budú realizovať, jeho normy.
On by bol nepotrebný, ak by ľudia odmietli realizovať jeho výmysly.
Predpisuje ľuďom, čo a ako. Nie preto, aby im uľahčil život.
Potrebuje zachovať štruktúru v ktorej funguje a do ktorej patrí.
A ja? Aj keď nezmením beh chodu našej firmy,
dám aspoň vedieť, že nesúhlasím.