lazar44·22.03.2013 02:05

O cenzúre v katolíckom rádiu hovorí jeho bývalý redaktor
Matej Dedinský, Pravda.sk | 21.03.2013 14:01
Katolícke Rádio Lumen nevezme do úst meno arcibiskupa Róberta Bezáka „nadarmo“. Vyplýva to zo slov bývalého redaktora, ktorého vedenie média prepustilo. Tvrdí, že sa tak stalo, pretože na to poukazoval. Bol rebelom a jeho pracovné dni sa spočítali. Viac prezradil v rozhovore pre Pravda.sk bývalý redaktor rádia Boris Koróni.
Prečo ste ako dlhoročný moderátor v Rádiu Lumen prestali na konci minulého roka pracovať?
Dostal som výpoveď z racionalizačných dôvodov – stal som sa na oddelení spravodajstva nadbytočný. Hoci chvíľu po prepustení už pracovala na mojom mieste nová redaktorka, čo je zarážajúce minimálne z dôvodu dodržiavania nariadení Zákonníka práce. Iste, aj ten sa dá obísť spôsobom, že sa nedopustíte ničoho protizákonného. Je však minimálne z morálneho hľadiska zarážajúce, ak sa k takýmto praktikám utieka práve katolícke rádio. Je pravda to, že cenzúry v ňom bolo podľa môjho názoru dosť. S vedením som mal viacero konfliktov aj v minulosti pre témy svojich relácií a aj kvôli hosťom.
Čo bolo tým posledným konfliktom?
Kauza Bezák. Presnejšie, akési neformálne nariadenie vedenia, že o nej redaktori nesmú informovať. Keďže som to odmietal rešpektovať a naďalej som podľa možnosti dával do vysielania informácie ohľadom tejto kauzy, bolo mi jasné, že je len otázkou času, kedy dostanem výpoveď. Vlastne som dostal na výber. Bolo mi naznačené, že buď budem poslušný a môžem v práci zotrvať, alebo poslúchať nebudem.
Akým spôsobom monitorovalo rádio kauzu Róberta Bezáka. Malo stanovené „zhora“ jasné mantinely?
Lumen monitoruje kauzu Bezák tak, ako ju monitorujú aj jeho zamestnanci. Problémom však je, že výstupy tohto monitoringu, sa nedostanú k poslucháčom. Drvivá väčšina ľudí pôsobiacich v Lumene prejavuje sympatie k odvolanému arcibiskupovi. Medzi štyrmi očami vám povedia, že došlo k nespravodlivosti, no svoje postoje si nechávajú pre seba. Kto už by v dnešnej dobe riskoval stratu zamestnania? Na druhej strane však stoja poslucháči. Tí sa márne snažia dozvedieť viac informácií z mlčiaceho média. Do redakcie prišlo množstvo mailov, SMSiek a nechýbali aj telefonáty, v ktorých sa intenzívne dožadovali odpovede na to, prečo bol arcibiskup odvolaný.
Čo sa konkrétne pýtali?
Prečo rádio v tejto veci neinformuje. Prosili, aby Lumen nezamlčiaval fakty, hnevali sa na vedenie a redaktorov, že v tejto veci nekonajú. Pritom nám chodilo množstvo aktuálnych informácií z tlačových agentúr. Celkom trefne poukazovali na skutočnosť, že kde inde ako v kresťanskom rádiu by sa mali dozvedieť komplexné informácie o tejto kauze. Skutočnosť je však taká, že práve z Rádia Lumen, sa nedozvedeli nič. Podobný trend pritom razia aj niektoré iné katolícke médiá. Čiže tu sa už nebavíme o neobjektívnosti, ale o zamlčiavaní faktov.
Tieto požiadavky neinformovania išli podľa vás od stola vedenia Lumenu?
Musím pre objektívnosť dodať, že hlavná vina za súčasný stav cenzúry nepadá na hlavu riaditeľa rádia, ale najmä na plecia Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Bolo by mimoriadne naivné domnievať sa, že politiku a smerovanie rádia ovplyvňuje jeho generálny riaditeľ. Táto úloha pripadla v plnej miere biskupom, ktorí majú svoju aktívnu Radu KBS pre spoločensko-komunikačné prostriedky. Jej silnejúci vplyv na rozhodovacie procesy v rádiu sa začal prejavovať po tom, ako sa šéfom komisie stal arcibiskup Stanislav Zvolenský. Myslím, že jeho zvolením a smrťou banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža, sa otvorili dvere do rádia najmä hovorcovi KBS Jozefovi Kováčikovi, ktorý sa v ňom dlhodobo snažil o presadenie svojho vplyvu, čo sa mu nakoniec podarilo. Tejto osobe sa podľa mňa môžu poslucháči poďakovať za to, že sa o kauze Bezák nedozvedeli vo vysielaní skutočne nič. A tento stav sa nezmení dovtedy, pokým bude pretrvávať jeho vplyv na rádio.
Odkedy registrujete postupný nástup cenzúry vo vysielaní?
Pred šiestimi, či siedmimi rokmi tam vládla väčšia pluralita názorov a bolo to podstatne slobodnejšie miesto. V tom čase býval hosťom mojich relácii napríklad kňaz Anton Srholec, Karol Moravčík, Daniel Pastirčák, či dokonca vysokoškolsky pedagóg Eduard Chmelár. Po zmene vo vedení KBS sa začala situácia meniť. Nie náhle. Postupne. Pomaly. Po kvapkách. Až sme sa dostali do bodu, kedy sa o týchto menách mohlo v redakcii už len šepkať. Ocitli sa tak na čiernom zozname osôb. Praktiky cenzúry, ktorých vymenovanie by opäť zabralo značný priestor by som v tejto chvíli rád zúžil len na dve.
Ktoré sú to?
Prvá súvisí s kauzou Bezák. O arcibiskupovi je dnes zakázané v rádiu hovoriť, hoci v minulosti viedol práve Róbert Bezák v Lumene duchovné cvičenia, čo sa stretlo s pozitívnou odozvou poslucháčov. Poviem aj príklad z nedávnej praxe. Vedenie zakázalo informovať o dvoch demonštráciách ktoré sa konali na podporu Róberta Bezáka v Trnave. Pritom sme tam mali redaktora, ale do správ nemohol nič uverejniť. Ja som bol v tom čase na dovolenke. Hneď, ako som sa to dozvedel, som odcestoval za riaditeľom s otázkou, či považuje takéto konanie za normálne a morálne. Žiadal som ho, aby nám nebránil vo vykonávaní si práce. Je smutné, keď musíte tieto veci vysvetľovať človeku, ktorý pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku a ktorý pripravuje do života budúcich žurnalistov. Počas nášho stretnutia som ho žiadal o to, aby nás redaktorov spravodajstva netlačil takýmito príkazmi do čohosi, čo sa bude priečiť nielen nášmu svedomiu, ale najmä novinárskej etike.
Čo vám na to povedal?
Apel bol úplne zbytočný. S riaditeľovým odôvodnením, že by informácie o protestoch v Trnave len zbytočne traumatizovali našich poslucháčov, sme sa rozišli a naši poslucháči sa o demonštráciách z vysielania napokon nedozvedeli nič. Druhá forma cenzúry, ku ktorej došlo len nedávno je ešte vážnejšia a podľa môjho názoru aj protiústavná. Ide o prípad dnes už rovnako bývalého externého redaktora Jozefa Polešenského, ktorý vyrábal v poslednej dobe pre rádio najmä cirkevné príspevky z Trnavského kraja. Vedenie s ním v podstate nemalo výraznejší problém až do momentu, keď sa na blogu tohto redaktora objavili jeho vlastné úvahy k odvolaniu Róberta Bezáka aj poznámky k medializovanému prípadu arcibiskupa Sokola. Išlo o jeho súkromný názor. Po tom, ako si ktosi tieto jeho úvahy na internete všimol, dostal od programového šéfa mail, v ktorom boli prekopírované odkazy na jednotlivé články spolu s otázkou: "Muselo to byť Jozef?“ O pár dní rozviazal Lumen s týmto redaktorom po ôsmich rokoch z hodiny na hodinu spoluprácu.
A dôvod?
Programový šéf mu oznámil, že ide o požiadavku vyšších cirkevných kruhov, ktorá úzko súvisí s blogmi. Tie nikdy nemali uzrieť svetlo sveta. Tvrdím, že ho vyhodili len preto, lebo sa odvážil vyjadriť svoj osobný názor na závažné témy na jeho súkromnom blogu. Je to niečo podobné ako keby vám niekto stál za dverami bytu a potrestal vás za to, o čom ste sa rozprávali v súkromí vlastných štyroch stien. Vyhodili na ulicu človeka, ktorý sa už vplyvom svojho relatívne vysokého veku nedokáže len tak ľahko zamestnať.
Keďže už v Rádiu Lumen nepracujete, neodradila vás práca s novinárčinou?
Nie. Založili spolu s kolegom Petrom Kršiakom, ktorý tak isto dostal výpoveď, internetové rádio Slobodný vysielač. Za týmto projektom stojí spolu s nami ešte jeden človek, ktorý doteraz nikdy profesionálne nepôsobil v mediálnej oblasti. Myšlienka Slobodného vysielača, ako už aj jeho názov napovedá, vznikla práve na základe toho, že sa nevieme ubrániť pocitu straty všeobecnej slobody.
KBS upravila v minulých dňoch smernicu, kde si kňaz pred výstupom do médií má pýtať povolenie od biskupa. Čo si o tomto kroku myslíte po vlastných skúsenostiach v kresťanskom médiu?
Ako som sa kdesi dočítal, nariadenie platí už dlhšiu dobu, no doteraz sa až tak striktne nedodržiavalo. Fakt, že sa KBS rozhodla normu oprášiť práve v týchto dňoch, svedčí podľa mňa len a len o jednej veci. Že sa takouto formou snaží zavrieť ústa akýmkoľvek prípadným kritikom pomerov v cirkvi. Takéto nariadenie robí z kňazov nesvojprávne osoby, ktorým 6-ročná formácia nestačila na to, aby sa zodpovedne dokázali vyjadriť k náboženským otázkam. Čo ak si KBS v budúcnosti zmyslí, že jej všetci kňazi budú posielať na schválenie kázne, ktoré sa chystajú predniesť v kostoloch? Čo ak jej šéf Stanislav Zvolensky povie, že aj vo svetských inštitúciách je to tak, že sa texty posielajú na autorizáciu a že prechádzajú korektúrou. Bude to v poriadku? Všetky aktivity, ktoré momentálne v tomto smere KBS vykonáva, smerujú len a len k jedinému cieľu, ktorý sa už podarilo presadiť v katolíckych médiách. K autocenzúre.
Vy osobne ste sa chceli vnímať v rádiu ako rebel?
Venoval som sa politickým a publicistickým témam a z času na čas, sa mi podarilo pretlačiť aj témy, ktoré boli pre cirkev nepohodlné. V reláciách sa objavili napríklad ľudia, ktorí si nekládli servítku pred ústa a dokázali sa kriticky vyjadriť aj k pomerom v cirkvi. Chcem však zdôrazniť, že týchto hostí som si volal do relácii nie preto, aby som škodil rádiu, ale naopak. Aby som aj takýmto spôsobom rozširoval obzor vedomostí našich poslucháčov. V cirkevnom prostredí sa totiž dlhodobo kritika cirkvi odmieta a za najsprávnejšiu a najplodnejšiu diskusiu sa považuje jedine to, keď majú všetci hostia rovnaký názor. A najlepšie je keď poslucháč už hneď v úvode relácie vie, kde je pravda. Odmietal som takúto predstavu objektivity a preto som vykonával svoju prácu iným spôsobom. Do relácií som si volal kritických hostí, aby rozprúdili pokiaľ možno konštruktívnu diskusiu. To sa síce vedeniu a často aj mnohým poslucháčom nepáčilo, no novinár by mal vedieť týmto tlakom odolávať. Je to totiž jediná cesta, ktorou sa dá dosiahnuť vyváženosť informácií a zároveň aj spôsob, ako sa môže poslucháč naučiť kriticky myslieť.
Vedenie rádia sa vyjadrovať nechce
Pravda.sk poskytla priestor pre stanovisko Rádiu Lumen. Opýtali sme sa na základe tvrdení bývalého redaktora Borisa Koróniho, či je o osobe Róberta Bezáka v rádiu „zakázané hovoriť“, prečo dostal redaktor výpoveď ako nadbytočný, ale aj prečo rádio zakázalo informovať vo vysielaní o dvoch demonštráciách, ktoré sa konali na podporu Bezáka v Trnave. Generálny riaditeľ rádia Juraj Spuchľák reagoval stručnou odpoveďou: „Zvážil som otázky a ich charakter či zámer. Nebudem sa k ním vyjadrovať.“
Hovorca KBS Ján Kováčik ozrejmuje, že Rádio Lumen vlastnia katolícke diecézy na Slovensku. Samotná KBS teda na rozdiel od TV LUX nie je jeho vlastníkom, ani nemá v ňom žiadny majetkový podiel.
Rada pre spoločensko-komunikačné prostriedky KBS, ktorá nad rádiom dohliada, má vo svojom štatúte uvedené, že jej cieľom je mapovať a analyzovať mediálny priestor a pripravovať návrhy plánu masmediálneho pôsobenia cirkvi smerom k externému prostrediu i do jej vnútra v duchu príslušných dokumentov Cirkvi. Na jej čele stojí bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Hovorca slovenských biskupov dementoval informácie, že väčšie kompetencie v rádiu vzrástli po úmrtí banskobystrického biskupa Baláža v prospech samotnej KBS a teda aj v prospech predsedu jej Rady pre spoločensko-komunikačné prostriedky arcibiskupa Stanislava Zvolenského.
„Tieto správy nemôžem potvrdiť, nakoľko sa nezakladajú na pravde,“ reagoval Kováčik. „Ešte za života otca biskupa Baláža bol zodpovedným za Rádio Lumen arcibiskup Ján Babjak, neskôr sa táto funkcia zlúčila automaticky a logicky s predsedom Rady pre spoločenské komunikačné prostriedky,“ do¬dal.
Kováčik zároveň poprel správy o tom, že sa snažil ovplyvniť vysielanie Rádia Lumen počas prepuknutia kauzy emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka. „Ako riaditeľ Tlačovej kancelárie KBS a ako aj hovorca KBS nemám žiadnu kompetenciu zasahovať do personálnych otázok. Tie sú výlučne v gescii riaditeľa. Ohľadom prípadu odvolania dnes už bývalého trnavského arcibiskupa Bezáka je úplne prirodzené, že katolícke médiá, ak takými sú, v prvom rade rešpektujú rozhodnutie Svätého Otca. Na druhej strane podľa mojich informácií venovali dostatočný priestor práve tomu, aby vysvetlili, ako prebieha menovanie a odvolanie biskupa a aké kompetencie v tomto prípade má Svätý Otec, dotknutá osoba, diecéza i KBS. Teda to, čo úplne absentovalo v komerčných médiách,“ uzavrel pre Pravda.sk.



Naposledy upravil lazar44 dňa 2013-03-25 07:59 GMT

lazar44·31.03.2013 09:26

Často vystupuje figliar v podobe človeka. Odhaľuje nám naše tienisté stránky. Je ako panáčik na gumičke, ktorý sa vždy znova objaví, keď sa už-už ideme identifikovať sa so svojou úlohou. Nedovolí, aby sme si niečo nahovárali. Figliar je napokon duchovnou bytosťou. Chráni nás pred tým, aby sme sa nenadúvali vo svojej viere a nepovyšovali sa nad druhých. Pripomína nám, že sme ľudia. „Zdravú vieru charakterizuje humor, schopnosť smiať sa sám na sebe; chladná prudéria vládne naopak v chorobnej nábožnosti. (Arnold, s. 215) Cirkev v stredoveku slávila slávnosť bláznov. Volil sa na nej biskup detí a pápež bláznov. Náboženstvo zjavne potrebuje nejakého blázna, aby neskĺzla do dogmatizmu a fundamentalistického pridržiavania sa tradícií.
Má prístup k hlbokej duchovnej múdrosti. Zostúpi dolu, do podsvetia, do sveta vlastných tieňov, aby všetko, čo leží ukryté v hĺbke, vyšlo na svetlo. To je skutočný význam božského figliara, aby nám humorným spôsobom odhalil pravdu o nás a povzbudil nás s pokorou zostúpiť do ríše tieňov vlastnej duše a vyniesť na svetlo všetko, čo by sme najradšej potlačili.
Keď sa muži stretnú, často si rozprávajú vtipy. Ženy sa niekedy hnevajú, že sa smejú povrchným či hrubým vtipom. No muži majú potrebu spoločne sa zabávať. Aj keď sú tieto vtipy niekedy na úkor žien alebo na úkor mocných, vyjadrujú nimi potrebu nebrať život príliš vážne, na chvíľu sa vymaniť z tvrdého sveta povolania, z pátosu prehnanej spirituality, ktorá sa sama berie príliš vážne. K mužskej existencii patrí i humor. Muž potrebuje figliara, ktorého nosí v sebe, aby dokázal pokojne žiť na tomto svete. Bez figliara by sa len s hnevom umáral nad situáciou tohto sveta. No, samozrejme, aj figliar má tienistú stránku. Všetko zosmiešňuje a vyhýba sa zodpovednosti. Vždy potrebuje oba póly: pripravenosť bojovať proti každej neprávosti sveta a zároveň vnútornú slobodu, ktorú predstavuje figliar vo vzťahu ku všetkému. Skutočný figliar strháva masky zo všetkého falošného a nespravodlivého na tomto svete. A strhnutie masky je neraz účinnejšie ako násilný útok. Kto neústupne proti niečomu bojuje, býva často do boja príliš zažratý, a nedostane sa ani o krok ďalej. Kto odhalí neprávosť, pripraví ju o moc. Humor je úžasnou silou. No i dnes ešte politici radi vystupujú s veľkým pátosom. Tam je potrebná kritická funkcia figliara, ktorí odhalí pátos ako pokus o manipuláciu s ľuďmi.

Prevzaté z knihy:
Bojovník a priateľ
Anselm Grun   OSB

Naposledy upravil lazar44 dňa 2013-04-09 02:18 GMT

lazar44·31.03.2013 09:33

Cirkev v stredoveku slávila slávnosť bláznov. Volil sa na nej biskup detí a pápež bláznov.

Biskup detí:   Zvolenský
Pápež bláznov: Sokol ( Vozil sa už v papamobile a  križoval okolostojacich.)

Neúctivé?
Ale. Neberte sa tak vážne.