Ja nemôžem večer spať,
myšlienok plnú hlavu mám,
oči hľadia do prázdna,
v tejto tme som celkom sám.

Myšlienky ma vedú cestou,
ktorou musím kráčať tam,
cestou do hlbín neznáma.
Táto cesta nie je klam.

Obavy v mojom srdci rastú,
no necítim žiaden strach,
lebo viem, že ma vyvedú,
keď kráčam v hustých hmlách.

Je to láska a nádej,
je to posledná časť mňa,
ktorá navždy ostane
až do posledného dňa.