V zenbudhizme existuje cvičenie koan. Koan sú otázky majstra, ktoré majú žiakov vyprovokovať k meditácii,
k osvieteniu. Na otázky však nepoznáme žiadne rozumu prístupné odpovede. Otázka napríklad znie: Aký je zvuk tlieskajúcich dlaní? Akú formu mala vaša tvár predtým, než ste prišli na svet?...
Navrhnem vám jeden koan ako cvičenie. Čo by sa stalo, keby som zanechal všetky negatívne pocity? Vinu, utrpenie, žiarlivosť...? Viete, čo sa počas tohto koanu môže stať? Strach vystúpi na povrch ako jedna veľká bublina. Neprestávajte si však klásť otázky. Čo sa ďalej stane? Možno urobíte veľký objav. Predstavím vám ďalšie štyri jednoduché cvičenia. Snáď vám pomôžu pri hľadaní šťastia a radosti. Prvé cvičenie je ukryté v nasledujúcom príbehu.
Žil veľký majster zenu. Volal sa Ryokan. Býval na úbočí vrchu. Viedol veľmi jednoduchý život. Raz, keď bol majster preč, sa do jeho chatrče vkradol zlodej. Nič, čo by mohol ukradnúť, v nej nenašiel. Zlodej ešte snoril po chatrči keď sa majster vrátil.
Ryokan povedal: „Prekonal si dlhú cestu, aby si ma vykradol. Nepustím ťa s prázdnymi rukami" a dal mu všetky svoje šaty i posteľné prikrývky.
Zlodej v prekvapení vzal veci a zmizol. Majster si sadol pred dvere svojej chatrče, pozrel sa na jasnú mesačnú noc i pomyslel si: „Úbožiak! Chcel by som mu darovať kúsok z tejto nádhernej žiary mesiaca!"
Aký druh cvičenia približuje príbeh? Pokúste sa ho nájsť. Toto cvičenie, i koan, sa veľmi hodia na niekoho,
kto chce v budúcnosti dosiahnuť úspech. Chcete dosiahnuť úspech v krátkom čase? Potom vyskúšajte tieto tri cvičenia:
Prvé: Pokúste sa povedať: „Aké mám šťastie! Som za to vďačný!" Nie je možné byť vďačný a zároveň nešťastný.
Muž bežal k rabínovi a volal: „Učiteľ, pomôž mi! Môj domov je ako peklo! V jednej - jedinej miestnosti žijem ja, moja žena, moje deti i rodina mojej ženy. Hotové peklo! Pre všetkých tam nieto miesta!"
Rabín sa usmial: „Dobre, pomôžem ti. Sľúb mi však, že urobíš, čo budem od teba žiadať."
„Sľubujem, slávnostne sľubujem!"
„Koľko máš zvierat?" spýtal sa rabín.
,,Jednu kravu, kozu a šesť sliepok."
,,Zavri zvieratá k sebe do svojho domu a o týždeň príď opäť ku mne."
Muž takmer neveril vlastným ušiam, lenže sľúbil. Ubitý sa vrátil domov a urobil, čo mu povedal rabín:
zavrel ešte aj zvieratá do svojho drobného príbytku.
O týždeň prišiel k rabínovi úplne zúfalý. Žaloval: „Zbláznim sa alebo dostanem infarkt, ak sa niečo nestane!"
Rabín pokojne odpovedal: „Vráť sa domov, vyveď zvieratá na dvor a o týždeň príď opäť."
Muž bežal domov najrýchlejšie ako vládal. Po týždni prišiel s rozžiarenými očami: „Môj dom je ako sen, ako raj!"
Chápete? „Dovtedy som sa sťažoval, že nemám topánky, kým som nezbadal človeka, čo nemal nohy."
Spomeňte si na Helen Kellerovú. Úžasná žena. Hoci hluchá, nemá, slepá, predsa plná života. Skúste byť vďační. Nájdete tajomstvo šťastia.
Vžite sa do situácie ochrnutej ženy. Hovoril som o nej na začiatku. Ľahnite si na podlahu, lepšie to precítite. Vsugerujte si, že ste ochrnutí a povedzte:
„Najdrahšie v živote mám, najkrajšie poznám!" Teraz hľadajte najkrajšie veci života! Odhalíte lásku, chuť, vôňu, svetlo, zvuk. Načúvajte spevu vtáka, vetru v stromoch, hlasom vašich priateľov, hľaďte do ich tvárí. Objavíte a zakúsite tajomstvo vďačnosti.
Je ešte iné, veľmi jednoduché cvičenie. Myslite na včerajší deň. Spomeňte si, čo všetko sa odohralo. Premietnite si v mysli jeden zážitok po druhom, za každý ďakujte. Povedzte: „Ďakujem! Som šťastný, že som to mohol zažiť."
Pravdepodobne si spomeniete aj na neradostné veci: Skoncujte s nimi. Pomyslite si: „Čo sa mi stalo, stalo sa pre moje dobro." Poďakujte a choďte ďalej.
Zatiaľ, čo predchádzajúce cvičenia sa točili okolo vďačnosti, posledné súvisí s vierou. S vierou, že všetko je Bohom chcené a dané. On všetko pripúšťa pre dobro každého z nás. Ja ho volám » požehnaním«.
Myslite na minulé zážitky. Príjemné i menej príjemné. Povedzte: „Boli pre moje dobro. Boli dobré!" Myslite na veci, ktoré vás zranili a povedzte: „Tak je to dobré. Je to dobré..." Pozorujte, čo sa stane: Viera sa zmení na radosť, že všetko leží v Božích rukách, že všetko nám slúži k šťastiu.
Poznám príbeh o jednom mužovi. Dobehol mnícha, ktorý prechádzal dedinou.
,,Daj mi kameň, drahokam!"
Mních odpovedal: „O akom kameni hovoríš?"
,,Dnes ráno sa mi zjavil Boh a povedal: Zajtra okolo obeda pôjde cez dedinu mních. Keď ti dá kameň, čo nosí pri sebe, staneš sa najbohatším mužom krajiny. Teda daj mi ten kameň!"
Mních siahol do tašky a vytiahol z neho diamant veľký ako hlava človeka. Potom povedal: „Je to ten kameň,
o ktorom si hovoril? Našiel som ho v lese. Vezmi si ho!" Muž zobral kameň a ponáhľal sa domov. Večer však nemohol zaspať. Na druhý deň skoro ráno išiel na miesto, kde pod stromom pokojne spal mních. Zobudil ho a povedal: „Vraciam ti tvoj kameň. Daj mi radšej to bohatstvo, ktoré ti umožnilo tak ľahko sa vzdať svojho pokladu."
Práve toto musíme objaviť, aby sme našli radosť a šťastie.