Poznám dotyk čo hľadí každého z nás,
zvon čo má melodický hlas,
silu ktorá v hĺbke srdca tkvie,
tajomstvo ktoré len duša vyjadriť vie...

Poznám vánok čo každý z nás cíti,
svet kde rannou rosou tráva vždy sa sýti,
slovo čo vždy tak krásne je vysloviť,
rozprávku v ktorej každý by chcel žiť...

Poznám mesto kde pokoj, radosť je a nádej
maličkú krajinu kde žiari každá alej,
šíp anjela, kvapky dažďa, noty a pergamen,
ruka v ruke na ceste kde nikdy neznie amen...

Poznám dedinku kde spája sa s páskou páska,
zem zasľúbenú čo má meno láska,
objatie večné, prúdiace pramene riečne,
hviezda jasná na okraji dráhy mliečnej...

...Dve cesty čo do jednej spájajú sa večne.