Zásuvka nádejí v nej poklad ukrytý,
v temnote noci zažiarilo malé svetlo.
Padala hviezda a v nej si bola ty,
do môjho srdca ju niečo viedlo.

Anjel svojim krídlom kýval na pozdrav,
zašepkal aká vzácna je pravá láska.
To sám Boh mi ho z  neba zoslal,
tak ako farby maliarovi do obrázka.

Spolu s tým anjelom prišla víla milá,
nebol to sen, bdel som, dobre viem.
Od tej chvíle vo mne už láska žila
pred očami mi rozkvitol živý sen.

Zmenilo sa všetko ani motýľ nevedel,
kde sa tak dlho duša básnika túlala.
Iba z mojich riadkov svet sa dozvedel,
tajomstvo nádeje čo s láskou zaspala.