Občas sa k ľuďom pripútame. Občas viac a pevnejšie, ako by sme mali, pretože ak raz zistíme, že sme sa naviazali na človeka, ktorý už nechce kráčať s nami, resp. ktorý by aj chcel, ale ktorý možno sám nevie čo chce, resp. túži bezcieľne lietať, získavame s týmto novým poznaním aj jednosmerný lístok do pekla. Ako bonus. Bonus, ktorý neskôr splatíme, ktorý si však od nás pýta šialené úroky a my musíme čerpať zo zásob, o ktorých sme ani netušili, že ich v sebe máme.

Asi to viacerí poznáte. Ten pocit, že ste niekomu zrazu na obtiaž, hoci ešte včera hovoril niečo iné. Nezmenilo sa nič, aspoň navonok, no vo vnútri, tam sa zmenilo všetko. Namiesto porozumenia panuje chlad, vzťah, ktorý bol predtým vašim hrejivým domovom, je zrazu pustým ostrovom, na ktorom sa možno aj chceš udomácniť, no nemáš ako. Pretože ten druhý ti neposkytuje žiadne vhodné podmienky, ten druhý ťa chce odtiaľ vyhnať, hoci ti to nikdy do očí nepovedal.

No ty to cítiš…

Každou bunkou tvojho tela vieš, že sa niečo stalo. Nie s tebou. S ním… S tým človekom, s ktorým ste doteraz boli „my“, tak presne s ním ste zrazu len „ja a ty.“ A to bolí. A nielen to. Takýto pocit vie človeka dohnať až k šialeným činom, ak si nedá pozor. Vždy, keď strácame, cítime sa zúfalo i bezradne a vtedy, presne vtedy zabudneme na svoju hrdosť. Túžba bojovať o to, aby bolo všetko také, aké predtým, je natoľko silná, až nám zastrie všetky zmysly.
Túžba nestratiť nás núti prosiť, aby ten druhý zostal.
Túžba po obnove niečoho, čo sa rozbilo, je pre nás toxická.
Túžba nestratiť niekoho, koho milujeme, z nás urobí človeka, ktorý nerozmýšľa nad sebou a je mu jedno, ako veľmi sa poníži.

… nikdy nikoho neproste…

Nikoho neproste, nikomu nič nedokazujte, nikomu nehovorte, že si bez neho neviete predstaviť svoj život. Nech k nemu cítite akokoľvek silnú lásku.

Niekedy niekto do vášho života príde, zoberie si to najlepšie z vás, vyplieni vás a len tak bez vysvetlenia odchádza.
Niekomu sa do duše nedá prehovoriť. Presviedčať niekoho o vašich hodnotách, ktoré sám nevidí, je nemožné. Ak niekto bude chcieť s vami zdieľať život, všetky jeho radosti aj trápenia, on tie vaše hodnoty uvidí. Uvidí vo vás dokonca omnoho viac, ako vy sami.
Nech sa deje s tvojím životom čokoľvek, nikdy, naozaj nikdy neprestaň hľadať HĹBKU. V každom človeku, v rozhovore, vo všetkom čo robíš, v zamestnaní, v každom detaile života, v stromoch, v očiach, v káve, vo všetkom. Len ťa prosím, neži PLYTKO a POVRCHNE.

Lebo ak sa raz niekto zamiluje do tvojej duše, nemôže ťa prestať milovať kvôli tomu, že ti pribudne viac vrások či kilo navyše… Pre takého človeka je vonkajšia zmena nepodstatná, taký človek ťa bude milovať vždy a rozumieť ti aj bez slov.

Počkaj si na človeka, ktorý bude váhať, či je pre teba dosť dobrý. A vtedy si môžeš byť istý/istá, že sa čakanie na lásku v tvojom živote nadobro skončilo.

Pamätaj. Láska nie je to, čo nám ubližuje. To ľudia. Nezanevri na ňu pre tých, ktorí nevedeli, čo s ňou…