Zlomená vôľa dávnych predsavzatí
keď ráno už dávno nie sme zlatí.
Keď deň sa odvíja, sťa pretek v behu
a násilie pričasto strieda nehu.

Zlosyn si spriada nitky priadze,
na pamätník mieru sadajú sadze,
z pahrieb, kde skončili nádeje ľudí
a násilie pokoj pričasto budí.

Z lona sa ozýva len nárek matiek,
aj deti berú si zelené gate.
Však hoci silné slová, len slabá pomoc
a násilie pričasto bráni mieru sa domôcť.

Zlomená vôľa dávnych predsavzatí
prišlo ďalšie ráno, ďalší boli preč vzatí.
A deň sa odvíja, znova beží vpred
násilie pričasto volíme vrátiť sa späť.