Svet-lo : Stvorenie

Chcem sa vopred ospravedlniť všetkým veriacim ľuďom, ktorých sa môj názor nejakým spôsobom dotkne. Kresťanstvo uznávam, jeho hodnoty podporujem, následujem. Považujem sa v zmysle životných hodnôt a priorít za kresťana. Je to krásne a zmysluplné náboženstvo. Nie som však podporovateľ cirkve, ale ani iných hierarchických zriadení, uznávam heterarchiu.
Spoločenstvo veriacich a vedecká obec sú v spore, čo sa týka otázky vzniku sveta a nás. Zásadný rozkol predstavuje stvorenie verzus evolúcia a otázka boha.
Nerozumiem tomuto sporu. Nevidím nič, čo by popieralo jedno, alebo druhé. Evolúcia je stvorenie. Stvorenie je evolúcia.
Biblia je úžasná. Opisuje v príbehoch základy sveta, ale aj základy ľudských vzťahov, teda vzťahov vôbec a o tých je vôbec všetko tu na tomto svete. O vzťahoch fyzikálnych, o vzťahoch biologických, o vzťahoch medzi nami ľuďmi. Vzťahy jedného a druhého držia tento svet v chode.
Biblia je nadčasové dielo, ktoré obnáša informácie na vedeckej úrovni. To, čo v nej vnímame ako príbehy, je zároveň tvrdá psychológia, skutočná veda, ktorú neustále aj overujeme, každá civilizácia prichádza k tým istým záverom.
Boh stvoril najprv nebo, zem, svetlo, vodu, až potom pristúpil k rastlinám zvieratám a napokon človeku. Mohol to urobiť aj naopak. Stvoriť človeka a k nemu následne svet. Ale je písané, že svet bol prvý a človek posledný a to je evolúcia sveta. Boh stvoril Evu z Adamovho rebra. Mužovi chýba v DNA skladbe jeden chromozom, ktorý žena má a ten chromozom vyzerá ako písmeno U, teda aj ako rebro človeka.
Ak by sme mali možnosť ukázať nejakú dnešnú vedeckú publikáciu človeku zo stredoveku, takmer nič by z nej nepochopil.  Obsahovala by preňho mnoho neznámych slov a vyžadovala veľa iných vedomostí. Preto, ak by som vydal písomné svedectvo o nejakej obšírnej informácií, ako je stvorenie sveta a fungovanie vecí v ňom a chcel by som, aby mu mohli rozumieť ľudia každej generácie, nehľadiac na ich vedeckú vyspelosť, tak by som použil symbolizmy miesto exaktných vyjadrení. Lebo symbolizmus ostáva, slová pribúdajú vedeckotechnologickým, ale aj sociálnym rastom, ale tiež môžu meniť význam. Symbolizmus však odoláva, ako kameň.
Mnoho vedcov, ktorých som čítal, či počúval, pozeral na YT , ktorým bola položená otázka boha nemalo problém s jeho prítomnosťou. Naopak, je to jediné logické vysvetlenie. Čím ďalej veda postupuje v bádaní hmoty, vesmíru tým mám dojem, že je prítomnosti boha otvorenejšia. Stephen Hawkingov pokus "Vesmír nepotrebuje boha" bol asi najznámejší doposiaľ a vôbec sa neujal. Veda ako taká sa tvári, že sa otázke boha otáča chrbtom, ale ak sa spýtame vedca priamo, konkrétne, vačšina je naklonená konceptu boha. Je to jednoducho aj logickejší koncept, nejde len o vieru. Príčina a následok. Najprv je informácia, potom kreácia. Naopak to nedáva logiku.
Takže ja nevidím konflikt medzi vedou a náboženstvom. Vidím potvrdenie jedného druhým. Súzvuk, čo je o to úžasnejsie. V absolútne najhrubšom slova zmysle, ak si spojím všetky objavy a teórie, sme myšlienkou boha. Vesmír je plátno utkané z božieho vedomia. Boh rozdelil svoju jednotu do duálneho sveta. Svetlo - tma, teplo - zima, zlo - dobro, kladný - záporný..... aby mohol svet plynúť a rásť. Vo svete jednoty neexistuje pohyb, iba poriadok, pasívny stav naplnenia. Chaos predstavuje nekoordinovaný pohyb a totálnu deštrukciu, ale my sme na hrane týchto dvoch protichodných síl. Vesmír. Je geniálne a nádherne vybalansovaný, všetko je o pravej miere. Hviezda horí, vytvára sa tlak, ktorý by ju bez protichodnej sily gravitácie roztrhol. Meisterstuck. Umelecké dielo.
Vesmír je celý o vzťahoch, vzájomných vzťahoch telies a zákonitostí a o tom istom sú aj naše životy. Ak by sme neboli takí egoisti a nešli si neustále za tým svojím, tak by sme videli, ako nás vesmír sám, boh naviguje k správnemu fungovaniu. Svet je jeden veľký, láskyplný vzťah, aj keď v ňom občas niekde riadne zahrmí. Ak chceš nastúpiť na cestu božieho zámeru, musíš sa ním nechať viesť, stať saním a to znamená upustiť niečo významne na svojom osobnom chcení. Potlačiť ego do úzadia a nechať len vedomie vychutnávať prítomný okamih, byť súčasťou vesmíru, nie oddelený egom. Zaujímavý dôkaz pre túto skutočnosť je stav mysle, ktorý sa z Ázíjského prostredia volal a stále nazýva "chi", vyslovuje sa "či". Je to stav odosobnenia sa a ponorenia sa do úkonu, ktorý robíme, alebo do miesta, na ktorom sme. V stave "či" boli samurajovia schopní akoby až predvídať protivníkove pohyby. Ale aj dnes máme zaujímavé príklady. "Parkour" ten nový "šport" kedy mladí v behu skáču cez schodiská, zábradlia, strechy budov a vyzerá to veľmi nebezpečne, ale zároveň úžasné, ako to dokážu.. Oni sami vravia, že nemôžu na to myslieť, musia proste ísť, musia tým byť. A to je presne to isté, ako u tých samurajov. Ale "či" sa netýka iba športových výkonov tela, ale aj mysle. Vačšina veľkých mysliteľov, bádateľov, umelcov sa niekde zmienila o tom zdroji ich inšpirácie. Je to o tom istom, o potlačení ega, o zabudnutí na svoju osobnosť a byť len čírym bytím, kedy sa stávame súčasťou toho, čo je, teda božím zámerom, božím stvorením. Ak to boh raz roztočil a mal zámer, tak naša vôľa ega ho marí. Každé následovanie ega je odklonenie sa od bohom myslenej cesty. Preto odosobnenie pri danej práci prinieslo ľudstvu obrovské dary, výhody, krásu. Egoizmus priniesol svetu svár, utrpenie, vojny, smrť.

Preto ma mrzí, keď vidím, ako ľudia všetko hodnotia egoisticky, plytko. Hľadia na obaly, nie na obsah. Kvantitu, nie na kvalitu.. ako vecí, tak ľudí samotných. Tak, ako na veci sa pozeráme aj na seba navzájom. Nechceme vidieť bytosť v nás, ale máme len egoistické predstavy o nás a ak ich ten, či tá nespĺňa, tak ahoj a veľa sťastia. Vytvárame si predstavy, ktoré chceme milovať, nechceme už milovaŤ reálnych ľudí. Ktorí sú a budú rozdielni a budú mať svoje klady, aj zápory, no napriek tomu všetkému jedineční, každý jeden..
Ten je moc malý, ten nieje bohatý, tá nieje pekná.. nezaujíma nás, čo je vo vnútri. Kto to je?! A to sa slovami ťažko dozvieme, na to sa musíme spoznávať činmi a správaním. Teda reálnym kontaktom.
Už vnímam len málo ľudí s naozajstnou iskrou, ktorí obdivujú život, ktorí robia veci s vášňou, s nadšením, spontánne, ktorí vedia byť s bohom a niesu neustále v zajatí svojho ega, ktorí sú šťastní aj bez toho, aby niečo, alebo niekoho získali. Kedy stále len niečo chcem a keď chcem a nemám to, tak mám dôvod preto byť smutný, potom sa chcem velice zabávať, zahnať ten pocit nemania niečoho. Alebo keď to nemám a silou mocou chcem, tak som ochotný sa správať amorálne, nezákonne, škodiť druhým, aj prostrediu, a len aby som to mal.. To je hnoj... To je bieda, plazenie sa miesto lietania, ktorého sme schopní. Aj v biblii stojí, že diabol apeluje na naše pudy a výsledkom pudov je práve ego.
Nezatracujem ego, ako také, má svoju úlohu, je našou súčasťou, časťou našej identity, ale vačšinu z nás ego ovládadlo absolútne, nie je len našou súcasťou a to je ten obrovský rozdiel potom aj v kvalite života a toho, čo sa nám v ňom deje. Nedávame šancu bohu, aby nás vzal za ruku a ukázal krásy, ktoré sú tu, sú možné a ktoré mal on v úmysle pre nás. Chceme to stále iba po svojom a tak, ako sme si to predstavili my. Ale takto svet nefunguje. Ten funguje ako celok, ako jedno súkolie. Nič sa nevzpiera svojej úlohe.
Ak chceme dobrý pocit, tak zabudnime na to, že ho môžeme získať len tým, že niečo chceme. Zabudli sme byť ako deti, tešiť sa z nepredvídateľného, objavovania, záujmu... Preto to stvoril, preto je stvorenie, je to živý a neustále postupujúci proces a vôbec, čo znamená pre boha čas?!

A keď o niečom hlboko premýšlam, ponáram sa do postaty, tak obyčajne mi k tomu príde súbežne na um aj nejaká skladba, ktorá by myšlienku zhmotnila, aspoň vibráciami, čím chcem napodobňovať pána boha, byť na jeho obraz a tvoriť s ním, a či... nechať jeho, nech tvorí cezo mňa.

Stvorenie v hudobnej podobe, to tu ešte nebolo roll eyes

https://www.youtube.com/watch?v=tCixK3SpPos
Pridal boban on 28/06/2020 08:03

Komentáre (1)

antonia1973 je prihlásený top antonia1973 napísal dňa 30/06/2020 12:01 :

zaujímavý článok, myslím, že aj zamyslenia hodný, hlavne je pre mňa podnetná záležitosť vzdania sa svojich úmyslov, aby boli realizované a uskutočnené tie božie... možno preto ich nevidím, tie božie úmysly, lebo veľmi mám na mysli tie svoje. grin