Archívy

Reklama

Integra! : Mystériá Mitru

“Ak by kresťanstvo podľahlo nejakej smrteľnej chorobe, svet by bol mitraizovaný,” napísal raz Ernest Renan. Podľa rozšíreného názoru, zdielaného veľkou časťou odborníkou, mitraizmus bol najsilnejšou a najlákavejšou konkurenciou akú kedy kresťanstvo postretlo. Mitraizmus prišiel do Ríma počas prvej polovice prvého storočia pred Kristom a dosiahol svoj vrchol okolo tretieho storočia novej éry. Časom sa rozšíril do ďalekých kútov ríše, kde priťahoval najmä bývalých legionárov ktorí sa dali na obrábanie pôdy. Mitraizmus vyhovoval ich mužnému a bojovnému duchu a cisári ako Hadrián, Commodus a Aurelianus boli zasvätení do jeho mystérií.
Koncom druhého storočia našej éry, bol mitraizmus oficiálne uznaný vyznaním Impéria, s Mitrom ako jeho patrónom a zástancom. Mitrov kult tiež splynul s kultom slnečného boha Hélia, ktorý bol považovaný za suverénnu a nepremožiteľnú božskú moc. 25. decembra, na deň zimného slnovratu (dies natalis Solis invicti Mithra), bol slávený opätovný východ Slnka ako jeden z najdôležitejších mitraických sviatkov. V ich podvratnej činnosti, kresťania prevzali tento sviatok a spravili z neho vianoce. Verí sa že Constantín váhal medzi kresťanstvom a mitraizmom, zatiaľ čo Julián sa stal známym zasvätencom do týchto mystérií. Tento cisár použil mitraizmus, ako aj neoplatonickú metafyziku a mysterijné tradície, v svojom smelom a ušľachtilom pokuse obnoviť rímske kulty, aby čelili rýchlemu šíreniu sa kresťanskej viery.
Mám svoje výhrady k tomu či by staroveký svet mohol byť mitraizovaný namiesto pokresťančený. K tomu aby mohol úspešne konkurovať kresťanstvu, mitraizmus by musel znížiť svoju vlastnú úroveň. Je veľmi nepravdepodobné že by mohol, vo svojej nefalšovanej podobe, získať stejnú podporu más akej sa tešila viera v Ježiša, charakterizovaná sentimentálnym učením o spáse dosiahnuteľnej každým kto ju hľadá. Mitraizmus sa dá vystopovať až k starovekému perzskému mazdaizmu, práve z mazdaizmu pochádza jeho ústredný motív boja medzi sílami svetla/dobra a sílami temna/zla. Za svojej existencie mohol mať kult Mitru náboženské a exoterické formy, jeho centrum sa však nachádzalo v jeho mystériách, menovite v iniciácii v pravom zmysle tohto slova. Tento rozchod medzi iniciáciou a náboženstvom, ktorý sa neskôr ešte zvýraznil, bol vnútorným obmedzením mitraizmu, napriek tomu že spravil mitraizmus dokonalejšou formou Tradície.
Na tomto mieste by som sa rád zameral na mystériá Mitru a vykreslil ich povahu na základe svedectiev starovekých autorov alebo scén znázornených na mnohých dobových monumentoch zo stejných centier kultu a jeho mystérií. Okrem týchto svedectiev, zozbieraných Franzom Cumontom v jednej z jeho hlavných prác, preberiem ešte Mitraický Rituál Veľkého Magického Papyrusu (Apathanatismos), ktorý je teraz uchovávaný v Paríži. Tento text, spolu s prekladom a komentárom, bol zahrnutý do prvého zväzku práce Introduzione alla Magia.
Verím že je dôležité analyzovať a hľadať vnútorný zmysel Mitrovho mýtu, začínajúc príbehmi stvárnenými v skulptúrach a basreliéfoch, z ktorých niektoré sú majstrovskými dielami. Pritom si treba zapamätať, že mýty boli dramatizáciou práve tých zážitkov ktorými mal prejsť zasväcujúci sa. Dráma bola opakovaním činov boha s ktorým sa zasvätenec identifikoval.
Podľa mýtu, Mitra je zrodený alebo uvoľnený zo skaly ležiacej pri “rieke” (theos ek petras, petrogenos Mithra) ako prejav prvotného nebeského svetla, tento zázračný zrod je spozorovaný iba “strážcami” ukrytými v horách nablízku. Pokiaľ ide o týchto “strážcov”, môžu byť označení ako “Neviditeľní Majstri” a chápaní v súvislosti s prvotnými bytosťami ktoré, podľa Hésioda, neumreli ale pokračujú žiť v nasledujúcich vekoch a môžu byť nazývané ako “Bdejúci”.
“Voda” a “skala” tu môžu poukazovať na dualizmus prúdu prejavovania a princípu bytia, skala vystupuje v mnohých tradíciách. Ponúka sa nám vidieť dokonca analógiu medzi Mitrovým zrodom a istým elementom arturiánskej legendy, menovite mečom vsadeným do skaly ktorý sa vznáša na vode. Mitra vychádza zo skaly držiac v jednej ruke meč a v druhej fakľu, symboly sily a osvecujúcej moci.
Skala môže byť tiež chápaná ako symbol vnútornej sily a pevnosti, predpokladov požadovaných od zasväcujúceho sa. Tieto nutné vlastnosti sú základom jeho znovuzrodenia.
Podľa toho čo máme od starovekých autorov, najmä od Nonna Gramatika, novici mystérií Mitru museli prejsť skúškami ohňom a vodou a ukázať svoju odolnosť chladu, hladu a smädu. Podľa niektorých iných zdrojov, novic sa účastnil predstieraného zabitia človeka, aby sa otestovala jeho nezraniteľnosť a odhodlanosť.
Je celkom možné, že takáto spôsobilosť súvisí so symbolom generujúcej skaly, ktorá je jednou z podmienok iniciačného znovuzrodenia. Každopádne, spomenuté vlastnosti boli nutné v neskoršom priebehu Mitrovho mýtu, pretože ten musel čeliť veternej smršti ktorá šľahala jeho nahé telo. Mitra potom pokračuje priamo k stromu, z ktorého lístia si zhotoví odev a nasýti sa jeho ovocím. Berúc do úvahy význam stromu, môžeme ho stotožniť so stromom ktorého sa túžil dotknúť Adam, aby “bol ako boh”. Hoci, v knihe Genesis je mu prístup k stromu zamedzený starozákonným Jehovom.
Tento výklad podporuje ďalšia epizóda tohto príbehu, týkajúca sa stretnutia Mitru so Slnkom, ohnivým Aeónom. Táto epizóda končí ich vzájomnou dohodou. Týmto sa Mitra stáva nositeľom zvrchovanej moci Slnka, moci zodpovedajúcej hvarenu, alebo sláve, starovekej perzskej mazdaickej tradície. Táto “sláva” bola zobrazovaná ako nadprirodzený oheň obklopujúci nebeské božstvá - oheň ktorý niekedy zostúpil na kráľov, aby ožiaril, posvätil a udelil im víťazstvo. Ontologické postavenie kráľa, na ktorého zostúpila táto “sláva”, sa povznieslo nad postavenie ostatných ľudských bytostí a svojimi poddanými bol považovaný za nesmrteľného. Potom čo bol Mitra stotožnený so Slnkom, ktoré vždy triumfuje nad temnotou, stal sa ochrancom a hlavným božstvom Rímskej ríše.
Mitrove postavenie súvisí tiež s ústrednou epizódou jeho príbehu, zabitím býka. Mitra vyhľadá býka a čaká. Akonáhle býk vyjde z jaskyne, skočí na neho a chytí zviera za rohy. Býk sa strhne, vlečúc Mitru v šialenom trysku. Mitra sa drží a nechá niesť, bez toho aby sa nechal zhodiť, až kým sa býk nevráti do jaskyne, kde ho Mitra zabije svojim mečom.
Je to vyjadrenie zápasu s živelnou a infernálnou životnou silou, jej transformácie tým kto prevzal kontrolu a napokon ju zdolá. Býčia krv, vyrážajúca z rany, sa mení v “pšeničné klasy” a na zemi dáva rast “vegetácii”. Je však nutné zabrániť nečistým zvieratám (často vyobrazeným v znázorneniach mýtu) piť z tejto krvi. Toto má tiež ezoterický význam - ak zasvätenec, alebo hrdina, nieje “čistý”, tie podradné elementy ktoré v ňom ešte ostali by boli posilnené energiou ktorá sa uvoľnila. Nielen že by to zmarilo premenu, ale celé by to mohlo dopadnúť nešťastne a nebezpečne (na toto nebezpečie bolo poukázané tiež v alchymickom hermetizme, hoci prostredníctvom inej symboliky). Podľa druhej verzie mýtu, býčia krv je premenená vo víno. To sa môže vzťahovať k účinkom vyvolaným magickým opojením.
Táto epizóda mýtu sa stala tak významnou, že dala vznik svojráznemu rituálu zasväcovacích obradov - krstu krvou. Mitrei, miesta kde sa slávili mystériá, mali svoju hornú a dolnú časť, zvyčajne vo forme podzemného priechodu. Novic, ktorý prešiel predbežnými skúškami, bol postavený nahý v dolnom priechode, zatiaľ čo na neho stekala krv býka zabitého hierofantom nad ním. Ďalšie podobné skúsenosti boli iste tiež spájané s takýmto krstom krvou, obdobou kresťanského krstu.
Pokiaľ ide o skúsenosti zasväteného do mystérií Mitru, mal by som spomenúť vyššie zmienený rituál, nazývaný Apathanatismos. V tomto rituále sú mitraické elementy zmiešané s elementami gnosticizmu a ďalších magických tradícií. Dieterich, ktorý ako prvý zverejnil preklad tohto podnetného textu (1903), ho nazval “liturgiou”. Nieje to presné označenie, pretože sa tu nejedná o obrad plný chválospevov a podobných vecí, ale skôr o rituál plný inštrukcií, invokácií a magických formúl, ako aj prehľad príslušných skúseností. Zdá sa, že rituál predpokladá isté predbežné zasvätenie, pretože, v priebehu svojej prvej invokácie, účastník tvrdí byť očistený “posvätnými obradmi” a zmocnený “mocnou silou všetkých síl” a “neskorumpovateľnou pravou rukou”. Teraz sa môže uchádzať o “nesmrteľný zrod”, uniknúť zákonu Osudu ktorý vládne nižším svetom a rozjímať bohov a Aeóna, ktorý je “Pánom Ohnivých Svätožiar”. Rituál opisuje ako sa rozrazia dvere a odhalia sedem bytostí, ktoré sú videné v ich ženskom aspekte a neskôr tiež v ich mužskom aspekte ako “Páni Nebeského Pólu”. Teurgický postup vedie za sedem bytostí, až kým sa, uprostred bleskov a oslnivého svetla, neobjaví postava - Slnečný Mitra osobne, na ktorého sa musí myst naučiť uprene hľadieť. Nakoniec, v stanovený moment, ho musí človek zaprisahať aby ho už nikdy neopustil a takto sa premeniť v Neho (aby tak prevzal jeho charakter), až k bodu keď “umiera, integrovaný v palingenéze, nachádzajúc naplnenie v tejto integrácii”.
Je ešte niekoľko detailov, o ktorých nebudem v tejto súvislosti hovoriť. Čitateľ sa môže obrátiť na samotný text, ktorý, ako som spomenul, bol preložený z gréčtiny a opatrený komentárom. Dodám iba, že tiež mitraizmus poznal cestu siedmymi planetárnymi sférami, lenže opačným smerom. Pretože, v mystériách Mitru, cesta nieje zostupom, v ktorom sa postupne duša zapletá v sieťach “sfér nevyhnutnosti” (inými slovami, podstupuje postupné podmieňovanie, až kým nedosiahne stav ľudskej bytosti), ale skôr výstupom, ktorý vedie za tieto sféry, v procese zbavovania sa materiálnych elementov, až kým nedosiahne Najvyšší Princíp, alebo Nepodmienené.
Číslo sedem opäť nachádzame v počte stupňov inštitucionalizovaného mitraizmu. Názvy týchto stupňov, v poradí od najnižšieho k najvyššiemu, sú: Havran (Corax), Skrytý (Cryphies), Vojak (Miles), Lev (Leo), Peržan (Perses), Vyslanec Slnka (Heliodromos) a Otec (Pater). Podľa všeobecného výkladu, bola požadovaná predbežná “mortifikácia” nižšej povahy. To súhlasí s alchymicko-hermetickým symbolizmom havrana, spájaného často s fázou nigredo, alebo “prácou v čiernom”. Po prejdení tohto stupňa, myst vstupuje do skrytej existencie druhého stupňa. Na treťom stupni sa stáva vojakom légie mitraických zasvätencov, ktorá bola, v súlade s vojenským duchom tejto tradície, chápaná ako militia. Stupeň ktorý nasledoval znamenal posilnenie tohto stavu, zatiaľ čo Perses zdôraznil spojenie s pôvodom mitraizmu, teda so starovekým perzským kultom Svetla. Tertullián píše, že pri povyšovaní na stupeň Miles, bol ponúknutý meč a koruna, uchádzač vtedy prijal meč ale odmietol korunu, hovoriac: “Mojou korunou je Mitra.” Na úrovni Heliodromos odráža zasvätenec stejný stav aký mýtus pripisuje Mitrovi po jeho stretnutí s Héliom. A nakoniec, stupeň Pater zodpovedá postaveniu osoby zodpovednej za zasväcovanie ostatných, ako aj postaveniu vodcu mitraickej komunity (pater sacrorum, pater patrum). Zdá sa teda, že ak by mitraizmus prevládol nad kresťanstvom a úspešne zachoval svoje jadro, výsledkom by bolo prežitie profesionálnej iniciačnej tradície usporiadanej na takomto základe, pre budúcu históriu západnej civilizácie.
Pokiaľ ide o vonkajšiu náboženskú stránku, Mitra obdržal titul Soter (Spasiteľ, Darca Života). Je povšimnutiahodné, čo spravilo z “neporaziteľného” boha (Invictus Mithra) slnečného patróna Rímskej ríše. Bol považovaný za darcu mazdaického hvarena, ktoré udeľovalo víťazstvo, na základe svojej obdoby v starovekej rímskej tradícii Fortuna Regia (latinský preklad gréckeho Tyche Basileos), ktorá sa vyjadrovala formou onoho Víťazstva ktoré sa stalo predmetom kultu v rímskom senáte.
Podľa všetkého, mitraizmus predstavoval iniciačný, sakrálny a kultúrny systém, ktorý kvôli svojej vlastnej povahe nemohol nebyť odstránený v procese involúcie ktorý zachvátil západný svet. Táto involúcia, krok za krokom, zakryla Západu horizonty slávy a žiarivej moci, až kým nebol nakoniec všetok reálny kontakt s nadpozemským nenapraviteľne stratený. Toto bola rozhodujúca strata, napriek pretrvaniu iniciácie ktorá viac nebola osou systému, ale len skrytým prúdom vystupujúcim ojedinele bez ohľadu na triumf kresťanstva.

Julius Evola
Pridal bot001 on 12/02/2020 10:29

Komentáre (3)

bot001 je odhlásený top bot001 napísal dňa 13/02/2020 10:58 :

misomiso_ je odhlásený top misomiso_ napísal dňa 17/02/2020 09:42 :

.

Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-02-17 23:05 GMT

misomiso_ je odhlásený top misomiso_ napísal dňa 17/02/2020 10:07 :

.

Naposledy upravil misomiso_ dňa 2020-02-17 23:04 GMT