Archívy

Reklama

Prečo sme tu? : Prečo sme tu?

Všetci sme na tejto stránke kvôli jednej veci a čítanie blogov to teda rozhodne nie je. Alebo, že by ani tá jedna VEC nebola istá?
V článkoch o neodpovedajúcich potenciálnych partneroch sa stále opakuje téma mužov a žien bez výchovy. A taktiež o rôznej miere ublíženosti tých, čo im píšu. Prečo sem teda ľudia stále chodia?  
Myslím, že v prvom rade je to stále ešte pôvodný cieľ zoznamiek- nájsť si partnera.
Druhou skupinou sú tí, ktorí hľadajú akýkoľvek sociálny kontakt. Internet im poskytuje pocit bezpečia práve (zdanlivou) anonymitou. Zvlášť ak nie sú príliš sociálne zdatní. Tak isto za tým môže byť aj prostá zvedavosť – vedieť o čom vlastne tá stránka je.
Po tom máme ľudí, ktorí síce vyhľadávajú kontakt, ale o priateľstvo, alebo partnerstvo nejde. Ich jediným cieľom je pri tom dostať sa vám do peňaženky. Či už na to idú cestou tvrdého podvodu, kedy sa z krásnej ženy vykľuje chúďatko zháňajúca peniaze na operáciu svojej dávno mŕtvej babky, alebo cestou MLM. Na iných zoznamkach (najmä medzinárodných) je toho dosť, tu som sa s tým zatiaľ nestretol. Nevylučujem, že niekto iný áno.
Ďalšou skupinou avšak okrajovou sú výskumníci. Ľudia, ktorí chodia, pozorujú, skúmajú a do diania sa príliš nezapájajú. Na nete sú, ale väčšinou si ich nevšimneme.
Viac si všimneme tých, ktorí chcú niekoho zachraňovať – pomocníkov. Tak isto ich nie je veľa, ale keď sa objavia stoja za to. Pokiaľ ich vedie skutočná láska môže byť (hoc len virtuálne) stretnutie s takýmto človekom požehnaním. Pokiaľ je to však snaha prostredníctvom pomoci vstúpiť do vzťahu, kde by oni boli tí mocnejší. Tí, ktorí vedia, ako má život druhého vyzerať, od požehnania to má naopak značne ďaleko. Ale ani to nie sú ľudia na ktorých všetci určite narazíme. Je ich málo.
Koho si však zaručene všimneme sú herci - tí, čo sa radi hrajú. Komunikácia s druhými (či už verbálna, alebo neverbálna) je pre nich zábavou, pretože sú to v podstate deti v dospelom tele. Hier je pri tom mnoho – schovávačka, naháňačka, ale aj tvrdšie disciplíny napríklad verbálny box. Ten je na nete zvlášť obľúbený u ľudí agresívnych. Na svoje si ale prídu aj tí, čo sa v reálnom živote konfliktov boja.  Verbálni boxeri, inak zvaní aj trollovia, sú niekedy obete chybnej predstavy o komunikácii. V nej je akákoľvek agresia vnímaná ako priateľské štuchnutie. Druhou možnosťou je ich trvalá potreba cicať z druhých emócie prostredníctvom toho, že ich vyburcujú k hnevu.
Častejšie sa však stretneme s nežnejšími disciplínami – najmä schovávačkou, alebo naháňačkou. A pri nich sa zastavím trochu viac.
Naháňačku hrajú zväčša muži – teda zháňajú ženy.  Čím viac žien zbalí, tým viac (domnelého) rešpektu a úcty si získa u podobne zmýšľajúcich (to sú jediní od ktorých uznanie akceptuje). Tým viac sa bude cítiť hodnotnejší.
Naháňačka z druhej strany, teda skôr dobývačka je špecialita žien. Väčšina normálnych žien v našej kultúre chce, aby bol iniciatívny muž. Iniciatívny pre vzťah (pre niečo, čo oboch presahuje). Prvým ťahom v schovávačke je atraktívna tvár na fotke. Ak je žena nezrelá – narcistická, tak očakáva, že muž ju bude dobývať, pre samo dobývanie.
Schovávačku hrajú zasa ľudia, ktorí si ani tú vlastnú fotku nezadovážia. Emócie a pozornosť cicajú inkognito často na generickú fotku modelky stiahnutej z netu. Môžu to byť ženy aj muži. V prípade mužov je namieste otázka ich sexuálnej orientácie. Podstatné je však čosi iné.
Či je náš komunikačný partner herec, nám povie jeho zodpovednosť. Ak príde na obetu ukáže sa, či je to potenciálny parťák, alebo sme len boli vtiahnutí do hry herca. Hry samozrejme patria k vzťahu, ale obe strany by mali poznať pravidlá. To herci nepraktizujú.
A čo vlastne motivuje hercov, hrať a hrať sa? U verbálnych boxerov som čosi naznačil o vysávaní emócií z druhých. U tých ostatných je to podobne, líšia sa len prostriedky. V praxi ide o snahu dostať sa k druhému blízko, ale sám sa pri tom neotvoriť. Takýto človek prijíma intimitu, ale odovzdáva ju len málo. Konzumuje city, pozornosť druhého, ale sám nedáva, lebo v podstate nemá z čoho. Za týmto správaním totiž stojí duševný úraz, skúsenosť s disrešpektom zo strany blízkych. Tá skúsenosť je pri tom natoľko bolestivá, že si ju dotyčný (dotyčná) často nepamätá. Inkasovanie pozornosti bez však nutne poškodzuje toho, kto ho prevádzkuje. Investuje do nej totiž čas, ktorý by mohol venovať rozvoju empatie a schopnosti sebatranscedencie. Ide o schopnosť investovať svoj čas , emócie vlastne svoj život do toho, čo ma presahuje. Prijímaná pozornosť nemôže nahradiť pocit zadosťučinenia z toho, že človek napĺňa zmysel, ktorý ho presahuje. Preto sa ocitá v smútku. V prípade veľmi slávnych ľudí v depresii je preto na mieste otázka, čo ich motivovalo, aby sa slávnymi stali.
Takýchto ľudí pôsobenie na podobných weboch môže najskôr poškodiť ešte viac. K tomu ako z toho von by bolo na ďalší blog. V skratke naznačím – pokánie.
Popísal som všetky možné vedľajšie (nedeklarované) motivácie, aby som sa oblúkom vrátil k tej pôvodnej. Nie každý s ktorým sa stretnem musí byť tým, čo som popísal vyššie, teda narcistom. Človek sa „komunikačne zasekne“ z množstva dôvodov. Môže byť za tým napríklad neskúsenosť, alebo rozdielnosť komunikačných štýlov. Opäť materiál na samostatnú tému. Vyššie som sa zameral len na tie najzjavnejšie príklady nezrelej komunikácie.
Čo teda ďalej? Pre mňa najväčší prínos zoznamiek spočíva v tom, že vám umožňuje skontaktovať sa s ľuďmi, ktorí zdieľajú vaše veľmi špecifické ciele. Tých môže byť totiž málo a môžu byť veľmi ďaleko, takže to môže byť zaujímavá cesta. Ak si to človek uvedomí, dobre si rozmyslí, či vynaloží úsilie, aby bola čo najpriamejšia. Alebo bude radšej kŕmiť trollov, naháňať chiméry a tlieskať hercom?

Pozn.: MLM – multilevelmarketing – hovorovo „pyramídové hry“
Pridal andreiosemaria on 08/11/2018 04:06

Komentáre (1)

zvoncekova je odhlásený top zvoncekova napísal dňa 09/11/2018 01:42 :

thumbs up