Archívy

Reklama

Čistota : Keď už je čistota na ťarchu

Zdá sa ti, že už čakáš pridlho? Prestávaš v tom vidieť zmysel? Začínaš pochybovať, či to bolo správne rozhodnutie? Ľutovať možnosti, ktoré si v minulosti nevyužil? Máš pocit, že to už ďalej nezvládneš?

Modelový prípad. On/ona dúfal/a, že v tomto veku už dávno bude mať obrúčku na prste a kolísku pri posteli. A v tej posteli niekoho, s kým spojili svoje životy, duše... A telá. Pribúda vek aj pozvánky na svadby. Ubúdajú možnosti a čas na zoznámenie i slobodní ľudia v okolí. Možno prichádza sebaľútosť, závisť, pokušenie. Možno panika. Možno dotieravé otázky okolia, možno výsmech. Možno spochybňovanie a prehodnocovanie pôvodných rozhodnutí. A hlavne otázky.
Čo teraz?

Prečo si sa svojho času rozhodol/rozhodla pre čistotu?
Nazdávam sa, že to je kľúčová otázka. Čistota JE totiž rozhodnutie; vždy.  Rodíme sa ako panny a panici, svojimi rozhodnutiami sa však rozhodujeme, či – a prečo, pre koho – nimi chceme ostať. Alebo prečo sme sa – keď sme pochybili, padli – rozhodli všetko oľutovať a začať odznova.
Prečo si sa svojho času rozhodol/rozhodla pre čistotu?
Práve v našej odpovedi na túto otázku sa často ukrýva odpoveď aj na ostatné otázky.
Ak je niekto „nedotknutý“ len preto, lebo doteraz nemal príležitosť, no ak by ju mal, vďačne sa jej chytí – to (podľa mňa) nie je čistota, ale skrátka nedostatok príležitostí.  
Ak niekto nemal sex preto, lebo mu niekto iný stále dookola omieľal, že je to hriech, že je to zlé, že by sa to nemalo, že za to môže skončiť v pekle – to (podľa mňa) nie je čistota, ale dôsledok strachu.
Ak niekto považoval svoje panictvo či panenstvo za niečo ako výmenný obchod („budem žiť čisto, a Boh mi za to určite dá toho najlepšieho partnera/partnerku“) – to (podľa mňa) nie je čistota v pravom slova zmysle, ale vypočítavosť.
Nezabúdame občas, že pre čistotu by sme sa mali rozhodnúť z lásky?

Čistota JE totiž rozhodnutie; vždy.
Čistota a ja
Jedna tridsiatnička to zhrnula takto nejako: čakala som, ovládala som sa, myslela som si, že tak je to správne. Teraz však mám pocit, že som sa mýlila. Najlepšie roky sú už za mnou. Spolužiaci, ktorí si veselo užívali, majú teraz rodiny a deti. Ja nemám nikoho – ešte ani len tie spomienky. Aj dievčatá, ktoré boli slobodné mamičky a všetci sa na nich pozerali zvrchu, majú teraz lepší status ako ja. Ony sú matky a ja stará dievka.
Možno prežívaš a cítiš niečo podobné. Ľútosť a sebaľútosť , ba dokonca aj závisť, neprajnosť či zatrpknutosť ... Ale Boh ti ponúka viac. Seba. Všetko. „Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“ (Židom 4, 7) – To nie je príkaz, ale návod. Návod na tvoje šťastie. Boh k tebe hovorí, a sú to slová uzdravujúce, liečivé, plné lásky – otázka je; chceš ich počuť? Ciest, ako ho „začuť“, je plno. Modlitba. Sväté písmo. Spoveď. Duchovný rozhovor...
Ak ťa prestal tešiť život v čistote, opäť si polož tú jednoduchú otázku: prečo si sa pre ňu svojho času rozhodol? Možno zistíš, že tvoje motívy neboli správne. Ak však budeš chcieť, nájdeš tie dobré, ktoré ti prinesú radosť a novú silu vytrvať.  Ak budeš ochotný otvoriť a venovať Bohu svoje srdce, on Ti ho určite naplní.
To, čo vzalo radosť tridsiatničke z úvodu tohto odseku, nebola čistota – ale jej nedostatok. Nemôžeme byť skutočne šťastní, ak do nášho života vpustíme závisť, sebaľútosť, neprajnosť... Čistota nie je len otázkou toho, či s niekým spíme alebo nespíme. Je to náš životný štýl celkovo. Buď žijem/ snažím sa žiť čisto, a teda bez hriechu, alebo nie. Buď žijem s Bohom, alebo bez neho. A ak začneme rekapitulovať, nie je ťažké zhodnotiť si, kedy sme šťastnejší. Nezabúdaj na slová z Izaiáša 48,18: „Kiežby si počúval moje príkazy! Tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spása ako morské vlny.“
Božie príkazy – to sú vlastne rady. Návody. Nie sú samoúčelné. Ich plnenie nás nemá trápiť, ale chrániť. A platí to aj o mimomanželskom sexe. V médiách, piesňach, historkách tvojich známych možno pôsobí ako niečo úžasné alebo aspoň neškodné. Hriech má však stále svoje dôsledky.
Prosím, nezabúdaj – nesklamal ťa Boh či život s ním, ale práve naopak; odklon od neho. Ak budeš k sebe i k nemu dostatočne úprimný, určite prídeš na to, kde sa stala chyba. Kde si spravil chybu. Zver ju Bohu. Zver sa Bohu. Lebo „skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. (Kor 10,13).

Prosím, nezabúdaj – nesklamal ťa Boh či život s ním, ale práve naopak; odklon od neho.
Čistota a ty
Možno ho/ju ešte nepoznáš. A možno už áno – a o to viac ju/jeho chceš. TO chceš. Mnohí v tomto bode zlyhávajú/zlyhávame.
Poznám nezadaných ľudí, ktorí si vravia: Ja viem, že to nie je ten pravý, ale kým stretnem toho pravého, chcem si ešte užiť. Alebo: O nič nejde, len sa chcem naučiť bozkávať. Alebo: Ona aj tak ide s každým, jej neublíži, ak s ňou pôjdem aj ja.
Poznám zadaných ľudí, ktorí si vravia: No a čo, veď sa ľúbime. Aj tak sa raz vezmeme, tak prečo by sme mali počkať? Boh je láska, aj my sa máme radi, tak to vlastne ani nie je hriech...
Odkaz pre tých prvých: Každý človek je Božie dieťa. Nikto nebol stvorený na to, aby bol pre nás prostriedok na uspokojenie našich chúťok, alebo aby bol našou „učebnou pomôckou“, rozptýlením, náhradou za niekoho iného... Ani keby to on sám chcel. Je úplne jedno, koľkých mal ten človek pred tebou a koľkých bude mať po tebe. Tvojou úlohou nie je ho súdiť alebo využiť. Ak mu nevieš pomôcť, aspoň mu nepodľahni. Nebuď dôvodom ďalšieho jeho pádu a hriechu. Nebuď dôvodom ďalšieho jeho sklamania. Aj tento človek, ktorý ti je v podstate ľahostajný, bol stvorený pre niekoho. Ak cítiš, že si to nebol ty, o dôvod viac cúvnuť. Ak to nevieš spraviť kvôli tomuto človeku, sprav to aspoň kvôli svojej budúcej/budúcemu. Žiť čisto môžeš – mal by si – omnoho skôr, ako ju/jeho poznáš. Už teraz jej/jemu takým spôsobom vyznávaš lásku.
Odkaz pre zadaných: ak ho/ju naozaj tak veľmi miluješ, určite ho chceš chrániť. Aj pred svojimi chúťkami. Aj pred hriechom. Keby mi niekto pred niekoľkými rokmi položil týchto pár jednoduchých otázok, môj život by sa vyvíjal určite inak; lepšie, čistejšie. Práve preto ti ich teraz kladiem. Ak by zajtra tvoj partner/partnerka zomrela, mohol/mohla by ísť do neba? Nepoškvrnil/a si ho/ju hriechom smilstva?
Pomáha tiež uvedomiť si niekoľko dôležitých vecí: Boh jeho aj mňa miluje omnoho viac, ako sa kedy budeme my dvaja milovať; ak nám teda vraví, aby sme počkali, určite to bude len pre naše dobro. Okrem toho, je veľmi dôležité pýtaš sa: naozaj to, že sa spolu vyspíme, je dôkaz lásky? Nie je to skôr dôkaz, že sme skrátka podľahli svojim pudom? Krásne to rozlišuje  Marián Kuffa: „Veľmi jednoducho zbadám, čo je žiadostivosť a čo láska. Pozriem na svoje dievča: tlačím ju k sebe? Je to žiadostivosť. Tlačím ju od seba? Je to láska. Žiadostivosť hovorí: Čo by som jej mohol ešte vziať? Pokoj duše, dobré meno, čistotu. Okrádaš ju a to nie je láska. Je to smradľavé vajce. Ak sa pýtam: Bože, čo jej ešte môžem dať? Pokoj duše, dobré meno, zachovanie čistoty. Láska dáva a žiadostivosť berie.“

Žiť čisto môžeš – mal by si – omnoho skôr, ako ju/jeho poznáš. Už teraz jej/jemu takým spôsobom vyznávaš lásku.
Čistota a my
Možno sa ti smejú, možno tvojim dôvodom nerozumejú, možno si pre nich naozaj len stará dievka alebo neschopný panic. To však neznamená, že majú pravdu.
Ak človek vie, PREČO sa rozhodol žiť čisto, vie aj to, že tým chráni seba, svojho (budúceho) partnera, ale aj ostatných okolo. Hodnota nášho života predsa nie je v tom, koľkoroční sme o „to“ prišli a koľkých sme vystriedali. V takomto postoji vlastne nie je žiadna hodnota.
Ak viem, že som Božie dieťa, ak cítim, že som milovaný/milovaná Bohom, nestačí mi nič polovičaté. Ani láska. Najmä nie láska. Ak viem, že som Božie dieťa, nechcem byť s niekým len preto, aby som s niekým bol. Chcem byť pre druhého darom. Chcem, aby vnímal moju vzácnosť a jedinečnosť, aby sa zo mňa a so mnou úprimne tešil. Aj v posteli. Nechcem nič provizórne; nechcem byť tridsiaty v poradí, nechcem byť záležitosťou na jednu noc, nechcem byť s niekým, kto by nemal problém ma vymeniť hneď, ako by prišiel prvý problém alebo druhý človek...
Ak viem, že som Božie dieťa, viem aj to, že i ostatní sú Božie deti. Chcem sa k nim tak správať – chcem sa o to aspoň snažiť, hoci je to ťažké. Nechcem ich privádzať do hriechu, dokonca ani do pokušenia; nechcem ich oberať o pokoj, o dobrú povesť, o nádej v pravú lásku...
Dnes sa mnohí tým, čo sa rozhodli žiť v čistote, smejú. Považujú ich za čudákov, ktorí idú proti prírode. To však kresťanstvo robí od začiatku. Nechce zub za zub a oko za oko, ale nastavuje druhé líce. Náš Kráľ nemá na hlave diadém, ale tŕňovú korunu. Nenecháva sa niesť na zlatom tróne, ale nesie kríž. Za nás, pre nás. Robí zázraky, dáva nádej, dáva novú šancu – miliónkrát obetuje svoj čas, talent a moc pre dobro iných – a napokon aj seba. Jeho život je permanentným vyznaním lásky. Aj tvoj život nim môže byť. Rozhodnutie žiť predmanželskou aj manželskou čistotou je jedným zo spôsobov.
Netreba si z čistoty robiť Boha – ale treba ju akceptovať ako jednu z dôležitých ciest k Bohu.

Na záver
Tvoja čistota má zmysel. Aj vďaka nej – vďaka tebe – je na svete menej hriechu a pokušenia. Menej zlomených sŕdc, menej zmätku, menej sĺz.
Viac nádeje. Viac pokoja. A viac skutočnej lásky.
Ďakujem(e) ti.

Zdroj : https://www.bezhranicna.sk/clanky/ked-uz-je-cistota-na-tarchu/
Pridal boziazena on 12/02/2018 09:35

Komentáre (5)

anneliese je odhlásený top anneliese napísal dňa 13/02/2018 09:16 :

Ak žena v určitom veku nemá deti a je jej "čistota" (ako čistotu môžeme nazvať sloboda, stav uvedený v občianskom, rozhodnutie žiť ako slobodná), na obtiaž a začne ju to frustrovať, môže ale vôbec to nemusí súvisieť so závisťou, neprajnosťou a zášti voči ženám ktoré sú vydaté a majú deti. Dokonca žena môže byť frustrovaná aj keď je vysoko prajná voči rodinám s deťmi, ale ta frustrácia vyplýva z povolania ženy. Sú to hormóny, je to túžba starostlivosti o rodinu, hovorovo sa bavíme o biologických hodinách.
Nemôžeme si ani nahovárať že čítaním svätého písma, adorovaním, modlením sa... bude všetko v poriadku.Lebo nebude.  Tak žijú mníšky a ich povolaním je žiť tak ako žijú.
Ženy ktoré sa nestanú matkami a frustruje ich to, môžu to brať ako nesenie kríža.

Ešte jedna poznámka k

"Odkaz pre zadaných: ak ho/ju naozaj tak veľmi miluješ, určite ho chceš chrániť. Aj pred svojimi chúťkami. Aj pred hriechom. Keby mi niekto pred niekoľkými rokmi položil týchto pár jednoduchých otázok, môj život by sa vyvíjal určite inak; lepšie, čistejšie. Práve preto ti ich teraz kladiem."
Slovo KEBY je zákerné. ťažko povedať, keby jej vtedy niekto povie, či by žila naozaj ináč.
Aj moja babka hovorievala, "keby, boli by sme všetci v nebi".
Nepomôže napravenému hriešnikovi hovoriť iným ako majú žiť a keby im vtedy niekto povedal... Celý článok o tom čo majú iní robiť a ani slovo o ľútosti, žeby ľutovala ako žila, iba zhodla vinu na iných, keby jej niekto vtedy povedal... žila by ináč. Predpokladám že na 1.svätom prjímaní bola, poznala čo má a čo nemá robiť. Vedela že je to hriech, bola poučená.

Naposledy upravil anneliese dňa 2018-02-13 08:21 GMT

pablo73 je odhlásený top pablo73 napísal dňa 13/02/2018 05:55 :

No precital som si a mam z toho dost zmiesane pocity. Myslim, ze stredovek uz skoncil pomerne davno.

francis je odhlásený top francis napísal dňa 13/02/2018 07:38 :

Silver_surfer
Mne vzdy knaz pri spovedi hovoril, ze nemalo sa to stat, ale je to az siedme prikazanie
Ked uz tak sieste , alebo si niekoho okradol ?

pablo73
No precital som si a mam z toho dost zmiesane pocity. Myslim, ze stredovek uz skoncil pomerne davno.
Neviem no, ale desatoro Bozich prikazani plati stale rovnako, to ze niekto ma pocit ze je moderna doba a sme vyspely tak tolerujeme hriech ?

Naposledy upravil francis dňa 2018-02-13 18:38 GMT

Naposledy upravil francis dňa 2018-02-13 18:47 GMT

eustacia je odhlásený top eustacia napísal dňa 14/02/2018 03:51 :

Čistota... Je to podobné ako s láskou. Nejde len o to zostať čistý kvôli niečomu, ale aj napriek niečomu.

lednacek je odhlásený top lednacek napísal dňa 14/02/2018 09:19 :

Je zaujimave, ze uz ani katolici sa nedokazu podporit v obhajovani katolickych hodnot...