Archívy

Reklama

Mi CHa El : JUDÁŠ

„To vy ste ma chceli vidieť?“ prihovorí sa Ježiš dvom neznámym. „Tu som, kto ste?“
„Včera večer sme ťa počuli... v chráme. Hľadali sme ťa v meste. Niekto, kto hovorí, že je tvoj príbuzný, nám povedal, že si tu.“
„Prečo ma hľadáte?“
„Aby sme ťa následovali, ak nás chceš, lebo ty máš slová pravdy.“
„Mňa následovať? Viete však, kam smerujem?“
„Nie, Učiteľ, ale určite k sláve.“
„Áno.  Ale k sláve, ktorá nie je z tejto zeme. K sláve, ktorá prebýva v nebi a ktorá sa dobýva čnosťami a obetou. Prečo ma chcete nasledovať?“ znova sa opýta.
„Aby sme mali účasť na tvojej sláve.“
„Podľa neba?“
„Áno, podľa neba.“
„Všetci tam nemôžu prísť. Lebo Mamona kladie nástrahy viac tým, čo túžia po nebi, ako ostatným. Odolá iba ten, kto má pevnú vôľu. Prečo ma chcete následovať, ak to znamená ustavičný boj s nepriateľom, ktorý je v nás, s nepriateľským svetom a s nepriateľom, ktorým je Satan?“
„Pretože tak to chce náš duch, ktorého si si ty získal. Ty si svätý a mocný. Chceme byť tvoji priatelia.“
„Priatelia!!!“ Ježiš mlčí a vzdychne. Potom uprene pozrie na toho, ktorý stále hovoril a ktorý si teraz sňal z hlavy plášť a ukázal sa s nepokrytou hlavou.  Je to Judáš z Kariotu.
„Kto si? Ty, čo hovoríš lepšie ako niekto z ľudu?“
„Som Judáš, Šimonov. Som z Kariotu. Ale som z chrámu. Očakávam Kráľa Židov a snívam o ňom. Z tvojich slov som vycítil, že ty si Kráľ. V tvojich gestách som videl, že si Kráľ. Vezmi ma k sebe.“
„Vziať ťa? Teraz? Hneď? Nie.“
„Prečo, Učiteľ?“
„Pretože je lepšie všetko si dobre zvážiť skôr, ako sa vydáš na strmú cestu.“
„Neveríš, že som úprimný?“
„To si povedal ty. Verím, že sa vieš náhle rozhodnúť. Ale neverím v tvoju stálosť. Porozmýšľaj o tom, Judáš. Teraz odídem a vrátim sa na Turíce. Ak budeš v chráme, uvidíš ma. Rozváž si to dobre.“
_
Ježiš sedí pod olivami na medzi vo svojej zvyčajnej polohe, s lakťami opretými o kolená, s vystretými predlaktiami a so zopätými rukami. Schyľuje sa k večeru a v hustom olivovom sade sa čoraz väčšmi stmieva. Ježiš je sám. Vyzliekol si plášť, ako keby mu bolo teplo, a jeho biele šaty sa jasne vynímajú na mieste plnom zelene, ktorú súmrak robí veľmi tmavou.
    Pomedzi olivy schádza nejaký muž. Zdá sa, že niekoho alebo niečo hľadá. Je vysoký, oblečený v šatách vesel žltoružovej farby, ktorá robí plášť s vlniacimi sa strapcami ešte nápadnejším. Keď zbadá Ježiša, urobí pohyb, akoby povedal: „Aha, tam je!“ A zrýchli krok. Z niekoľkých metrov pozdraví: „Buď pozdravený, Učiteľ!“
    Ježiš sa prudko obráti a zdvihne tvár, lebo nečakane prichádzajúci je na hornej medzi . Ježiš naň pozrie vážne a, dalo by sa povedať, smutne. Druhý zopakuje: „Zdravím ťa, Učiteľ. Som Judáš z Kariotu. Nespoznávaš ma? Nepamätáš sa?“
„Pamätám a poznávam. Si ten, čo si tu so mnou a s Tomášom hovoril minulú Veľkú noc.“
„A ktorému si povedal: ,Rozmýšľaj, aby  si sa vedel rozhodnúť pred mojím návratom.´ Rozhodol som sa. Prichádzam.“
„Prečo prichádzaš, Judáš?“ Ježiš je skutočne smutný.
„Lebo... povedal som ti minule dôvod. Lebo snívam o kráľovstve Izraela a videl som ťa ako kráľa.“
„Preto prichádzaš?“
„Preto. Vkladám seba samého a všetko moje – schopnosti, vedomosti, priateľstvá, námahy – do tvojich služieb a do služby tvojho poslania, aby sa znovu vybudoval Izrael.“
Obaja stoja teraz proti sebe, blízko, a uprene hľadia na seba. Ježiš s pohľadom vážnym až k slzám, druhý povznesený svojím snom, usmievavý, pekný a mladý, ľahkovážny a ambiciózny.
„Ja som ťa nehľadal, Judáš.“
„Videl som to. Ale ja som ťa hľadal. Prešlo veľa dní, ako som staval ľudí k bránam, aby mi oznámili tvoj príchod. Myslel som si, že prídeš s následovníkmi, a preto bude ľahké všimnúť si ťa. Namiesto toho... Pochopil som, že si tam bol, lebo skupina pútnikov ti dobrorečila za uzdravenie chorého. Nik mi však nevedel povedať , kde si. Tak som si spomenul na toto miesto. A prišiel som. Keby som ťa nenašiel tu, bol by som sa vzdal, že ťa už nenájdem...“
„Myslíš si, že je pre teba dobré, že si ma našiel?“
„Áno, lebo som ťa hľadal, túžil som po tebe, a mám ťa rád.“
„Prečo? Prečo si ma hľadal?“
„Však som ti to povedal, Učiteľ! Nepochopil si ma?“
„Pochopil som ťa. Áno. Pochopil som ťa. Chcem však, aby si aj ty pochopil mňa, skôr než ma budeš následovať. Poď. Porozprávame sa o tom na prechádzke.“
A vydajú sa na prechádzku jeden vedľa druhého hore dolu po cestičkách, ktoré pretínajú olivový sad.
„Ty ma nasleduješ pre ideu, ktorá je ľudská, Judáš. Musím ťa od toho odradiť. Neprišiel som preto.“
„Nie si však ty predurčený židovský kráľ? Ten, o ktorom hovorili proroci? Aj iní povstali. Ale im chýbalo veľa vecí a popadali ako lístie, ktoré už metie vietor. Ty máš Boha so sebou natoľko, že konáš zázraky. Kde je Boh, tam je istý úspech poslania.“
„To si povedal dobre. Mám Boha so sebou. Som jeho Slovo. Som ten, o ktorom prorokovali proroci, ten, ktorý bol prisľúbený patriarchom a ktorého očakávajú zástupy. Prečo si však, ó, Izrael, tak oslepol a ohluchol, že už nevieš čítať a vidieť , počúvať a chápať podstatu faktov? Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, Judáš. Zbav sa tej predstavy. Prichádzam, aby som Izraelu priniesol svetlo a slávu. Nie však pozemské svetlo a slávu. Prichádzam, aby som povolal do kráľovstva spravodlivých z Izraela. Lebo z Izraela a s Izraelom sa musí vytvoriť a prísť strom večného života, ktorého miazgou bude Pánova krv, strom, ktorý sa rozšíri po celej zemi až do konca vekov. Moji prví nasledovníci budú Izraeliti. Moji prví vyznávači budú Izraeliti. Ale aj moji prenasledovatelia budú Izraeliti. Aj moji kati budú Izraeliti. A aj môj zradca bude Izraelita...“
„Nie, Učiteľ. To sa nikdy nestane. Keby ťa aj všetci zradili, ja ti zostanem a budem ťa brániť.“
„Ty, Judáš? A na čom zakladáš túto tvoju istotu?“
„Na svojej mužskej cti.“
„To je krehkejšia vec ako pavučina, Judáš. Od Boha musíme žiadať silu, aby sme boli čestní a verní. Človek...! Človek koná ľudské diela. Na plnenie duchovných diel – a nasledovať Mesiáša v pravde a spravodlivosti  znamená konať duchovné dielo – treba umŕtviť človeka a znovu ho zrodiť. Si až natoľko schopný?“
„Áno, Učiteľ. A potom... Nie celý Izrael ťa bude milovať. Ale katov a zradcov pre svojho Mesiáša nedá Izrael. Očakáva ťa už stáročia!“
„Dá mi ich. Spomeň si na prorokov. Na ich slová... a na ich koniec. Som určený, aby som sklamal mnohých. A ty si jedným z nich. Judáš, tu pred sebou máš mierneho, pokojného, chudobného, ktorý chce zostať chudobným. Neprišiel som, aby som sa nanútil a viedol vojnu. Ja nebudem upierať silným a mocným nijaké kráľovstvo, nijakú moc. Len budem bojovať o duše so Satanom a prišiel som polámať Satanové reťaze ohňom svojej lásky. Prišiel som, aby som učil milosrdenstvo, obetu, pokoru, striedmosť. Hovorím tebe a všetkým: ,Netúžte po ľudských bohatstvách, ale pracujte pre večnú odmenu.´ Vytriezvej z ilúzií, Judáš, ak si ma predstavuješ ako víťaza nad Rímom a nad vládnucimi spoločenskými vrstvami. Herodesovia ako aj cisári môžu pokojne spať, kým hovorím k zástupom. Neprišiel som, aby som niekomu vytrhol žezlá... a moje žezlo, večné, je už pripravené. Ale nikto, kto by nebol láskou ako som ja, by ho nechcel vziať do ruky. Choď, Judáš, a premýšľaj...“
„Odmietaš ma, Učiteľ?“
„Neodmietam nikoho, lebo ten, kto odmieta, nemiluje. Povedz mi však, Judáš, ako by si nazval čin človeka, ktorý vie, že má nákazlivú chorobu, keby povedal niekomu nevedomému, čo sa pristaví, aby sa napil z jeho pohára: ,Uvedom si, čo robíš?!´Nazval by si to nenávisťou alebo láskou?“
„Nazval by som to láskou, lebo nechce, aby si nevedomý zničil zdravie.“
„Nazvi teda takto aj môj čin.“
„Môžem si zničiť zdravie, ak pôjdem s tebou? Nie, nikdy.“
„Môžeš si zničiť viac než zdravie. Lebo, rozmysli si to dobre, Judáš, málo sa pripíše na ťarchu tomu, kto bude vrahom v presvedčení, že vykonáva spravodlivosť a bude tomu veriť preto, lebo nepozná pravdu. Ale veľa sa pripíš na ťarchu tomu, kto ju poznal, a nielenže ju nenasleduje, ale stal sa jej nepriateľom.“
„Ja nebudem taký. Vezmi ma, Učiteľ. Nemôžeš ma odmietnuť. Ak si Spasiteľ a vidíš, že som hriešnik, poblúdená ovečka, slepý mimo správnej cesty, prečo ma odmietaš spasiť? Vezmi ma. Budem ťa nasledovať až do smrti...“
„Do smrti! To je pravda. Toto je pravda. Potom...“
„Potom, Učiteľ?“
„Budúcnosť je ukrytá u Boha. Choď. Zajtra sa uvidíme pri Rybnej bráne.“
„Vďaka, Učiteľ. Pán nech je s tebou“
„A jeho milosrdenstvo nech ťa spasí.“

(Maria Valtorta - Evanjelium ako mi bolo odhalené)
Pridal aventurier on 11/02/2018 03:55

Komentáre (1)

aventurier je odhlásený top aventurier napísal dňa 13/02/2018 07:03 :

Kto z vás považuje za flirt túto vetu, v ktorej lovein odpovedám v súkromnej pošte na jej otázku v tomto blogu: "Prečo si vymazal moj komentár?", ktorá znie: "Pretože tento blog som založil pre zamyslenie a nie pre diskutovanie. Buď rada, že som tak urobil."

Okrem iného citoslovce "ňu ňu ňu" som v kolonke "KOMU", neuviedol kvôli flirtovaniu, ale nim vyjadrujem svoj postoj voči niekomu koho považujem za spurné a domýšľavé dieťa.

Naposledy upravil aventurier dňa 2018-02-13 06:05 GMT